fbpx
EURÓPA, SLOVINSKO

Do Slovinska na tri dni

Bol začiatok júla, keď sme sa rovnako ako ostatní pracujúci ľudia rozhodli využiť sviatky a strávili sme predĺžený víkend v Slovinsku. Chceli sme toho veľa stihnúť, ale času bolo málo. Taká naša klasika. A ako uvidíte v nižšie priloženom iterinári našej cesty, náš program bol naozaj nabitý.
Po návrate z tejto krajiny môžem povedať, že Slovinsko ma očarilo nádhernou, čistou prírodou, ale aj množstvom českých turistov. Po dlhej dobe som si zopakovala stanovanie v prírode a prekonala strach z výšky počas adrenalínového canoyingu. Odteraz bude pre mňa Slovinsko jednou z tých krajín, do ktorej sa budem vždy veľmi rada vraciať a som si istá, že po jeho prvej návšteve to budete mať rovnako.
Berte náš nižšie spísaný iterinár iba ako inšpiráciu a ideálne si ho rozložte na dlhšiu dobu (aspoň na celých 5-7 dní). Vtedy si túto krajinu naplno vychutnáte a nebudete sa musieť nikam ponáhľať. 


ITERINÁR NAŠEJ CESTY – v skratke

1.deň (streda)

20:00 – Odchod z Prahy
Dlhá cesta na juh do prímorského mesta Piran. Trasa mala cca 800 Km a trvala 9 hodín. 

Google mapy trasa z Prahy do Piranu
Ukážka našej cesty z Prahy na juh.

2.deň (štvrtok)

5:00 – Príchod na ubytovanie
Naším ubytovaním bol “Guest house Stara Sola Korte”, ktorý je na kopci medzi Piranom a Izolou.
Počas dňa sme si prešli mestečko Piran a strávili sme väčšinu času na pláži. Chceli sme ale vidieť aj mesto Izola, ktoré je od Piranu vzdialené iba 11 Km a tak sme tam zašli na večeru.

Domčeky a námestie v meste Piran
Kúzelné mestečko Piran

3.deň (piatok)

8:00 odchod z ubytovania
Návšteva hrebčína Lipice – vzdialeného 35 km. Strávili sme tam cca 2 hodiny. Potom sme sa presunuli k jaskyni 
Skočianska jama a k zámku Predjamski grad. Nasledovala cesta na sever k jazeru Bled, so zastávkou v Ľubľane. Poobede okolo 16:00 bol príchod do kempu pri jazere Bohinj. Zvyšok dňa  strávený v kempe pri jazere.

Kone na farme lipica
Úžasné stvorenia…kone na farme LIPICA.
žena pri stane v lese
Stanovanie v kempe pri jazere Bohinj bolo pre mňa jedným z najlepších zážitkov.

4.deň (sobota)

8:00 presun do mesta Bovec
Bovec sa nachádza v Triglavskom národnom parku. Je vzdialený 85 km a cesta nám trvala cca 2 hodiny, pretože je tam jeden úsek opravovaný a zvyšok cesty viedol cez serpentíny. Poobede sme strávili cca 2,5 hodiny na canyoningu, ktorý sme si rezervovali vopred cez spoločnosť Soča rafting. Potom sme sa ubytovali v kempe Liza. Nasledovalo kúpanie v rieke Soča a večer strávený v kempe.

rieka soča
Nádherná farba rieky Soča.

5. deň (nedeľa)

8:00 odchod domov
Čakala nás cesta naspäť do Prahy cez Salzburg. Dali sme si polhodinovú zastávku pri krásnom jazere Cave del predil v Taliansku a 1,5 hodiny na prechádzku mestom Salzburg. Príchod do Prahy bol až o 19:00 večer, hlavne kvôli zápcham na dialnici D1. Kto ju pozná, ten vie. 🙂

žena na moste v slovinsku
Do slovinskej prírody som sa úplne zamilovala!

Tak to bol iterinár našej cesty po Slovinsku v skratke a ak máte chuť dozvedieť sa viac môžete pokračovať v čítaní, pretože som si pre vás pripravila podrobnejší cestopis. 🙂 Info o cenách a výdajoch nájdete úplne na konci článku.

PRÍCHOD NA MIESTO

Ako ste mohli vidieť v úvodnom krátkom iterinári, cieľom našej dlhej cesty z Prahy bolo prímorské mestečko Piran, ktoré leží na juhu Slovinska. Keďže sme tam cestovali večer pred sviatkami čakali sme preplnené cesty, ale našťastie sa tak vôbec nestalo a po 9 hodinách plynulej jazdy sme bezpečne dorazili do cieľa.
Zamierili sme rovno k nášmu ubytovaniu, aj keď sme nepredpokladali, že by nám dovolili sa ubytovať. Predsa len bolo 6 hodín ráno. Povedali sme si ale, že tam odparkujeme auto a aspoň na dve hodiny si v ňom pospíme.

žena pri bielom bmw a v pozadí východ slnka
Náš príchod do cieľa a pomalý východ slnka.

Už len cesta k samotnému ubytovaniu bola veľmi zaujímavá. Kľukatou úzkou cestičkou sme pomaly stúpali na vrchol kopca, z ktorého boli všade naokolo úžasné výhľady. Míňali sme olivovníky, hrozno a ďalšie dobroty až sme prišli pred naše ubytovanie “Guest house Stara Sola Korte”.
Nachádzali sme sa niekde na kopci medzi Piranom a Izolou vo vnútrozemí a možno si hovoríte, prečo sme si radšej nenašli ubytovanie priamo v Pirane. Áno, bola to jedna z možností, ale keď som našla toto ubytovanie, tak sme neváhali. Uprostred prírody, mimo ruch turistov a samozrejme za lepšiu cenu. Vedela by som si predstaviť mať na niektorom z tých okolitých kopčekov postavený domček. Obklopená tichom prírody, s nádherným výhľadom.

V aute sme si nakoniec pospali dve hodinky a o 8 ráno som išla skúsiť šťastie na recepciu, či by nás neubytovali skôr, ako bolo povolené. Našťastie bola naša izba už uprataná a tak sme sa hneď nasťahovali. Zložili sme si veci, dali si sprchu a vyrazili sme do Piranu, ktoré je síce vzdialené iba 12 Km, ale kľukatá trasa cez kopce trvá polhodinu. Na začiatku mesta sme odparkovali auto v parkovacom dome, pretože samotné mesto má uzavretý vstup a na aute tam púšťajú iba miestnych. Do mestečka sme teda pokračovali po svojich.

Guest house Stara Sola Korte
Výhľad z nášho ubytovania “Guest house Stara Sola Korte”
Guest house Stara Sola Korte
Ako môžete vidieť bola to naša malá svadobná cesta 🙂

RECENZIA NA UBYTOVANIE – Guest house Stara Sola Korte
Boli sme tam síce iba jednu noc, ale dávam mu 9/10. Izby boli moderné a čisté. Kúpelňu sme síce mali zdieľanú na chodbe, ale tiež bola veľmi čistá a dalo sa v nej v pohode zamknúť. Čo je hlavné, tak Wifi fungovala a raňajky boli naozaj výborné. Veľký výber sladkého aj slaného jedla.
Najviac sa mi na tomto ubytovaní páčila kľudná lokalita, krásne výhľady a možnosť posedenia vonku. Nevýhodu vidím v tom, že je vzdialenejšie od civilizácie a ak máte chuť niekam večer vyraziť, či už do Piranu alebo Izoly, potrebujete auto a musíte počítať s tým, že cesta bude trvať zhruba pol hodinu.

PRÍMORSKÉ MESTEČKO PIRAN

Ráno sme začali kávou na terase kaviarne Caffe Neptun a čerstvým pečivom z miestnej pekárne. Vonku svietilo slniečko a obloha bola krásne modrá. Piran sme prešli pomerne rýchlo. Je to naozaj malé mestečko. Prístav, námestie a odtiaľ na kopec, kde je kostol St. George’s Parish church a veža, na ktorú si môžete zaplatiť vstup. My sme mali hlavne hroznú chuť sa okúpať a tak sme zamierili rovno na pláž, ktorá bola hneď po týmto kopcom.

dve cappucchina na terase Caffe Neptun
Kávička na terase Caffe Neptun
ulička v meste Piran
Farebné domčeky a úzke uličky. Milujem tieto prímorské mestečká.
more v slovinsku
Krásny výhľad z kopca, kde sa nachádza kostol s vežičkou.
dievča v čevenom tričku pózuje
Vietor vo vlasoch a soľ vo vzduchu, milujem to! 🙂

V Pirane síce nie sú žiadne krásne kamienkové, či piesočnaté pláže, ale stále sa tu dá pekne okúpať. Sú tu skôr väčšie kamene alebo betón so schodíkmi do mora, ktoré naozaj nemám rada. Viem, že sú praktické, ale nepatria mi k moru.

Zostali sme sa tu pár hodín vyhrievať na slnku a potom sme pokračovali v objavovaní mestečka. Keď sme odbočili z rušnej promenády, kde sa opaľovali turisti do bočných uličiek, ocitli sme sa v tichu medzi miestnymi domami. Osobne milujem architektúru všetkých prímorských miest. Domy sú tak jednoduché, na šnúrach medzi domami je zavesené prádlo a namiesto okien sú na domoch drevené okenice.

muž stojíci v mori
Na jednu vec sme naozaj zabudli. Zobrať si topánky do vody…
dievča zavinuté v osuške
Zabalená vo vlastnej Travelismus osuške

Obed sme si dali v reštaruácii (meno si nepamätám), ktorú sme našli celkom náhodou, ale mala dobré hodnoteniena Tripadvisore, ktoré po odskúšaní môžeme potvrdiť. Skombinovali sme kalamáre s hranolkami, grilovanú rybu a ich domáce víno. Po neskorom obede sme už boli úplne KO. Došiel na nás nedostatok spánku a tak sme sa vrátili na ubytovanie, aby sme si oddýchli.

VEČERA V MESTE IZOLA

Počas plánovania výletu do Slovinska som sa nevedela rozhodnúť medzi Piranom a Izolou, takže sme pre istotu navštívili obe mestečká, aj keď Izolu iba večer. Stihli sme tu výbornú večeru, pizzu v podniku “Gostilnica Pizzeria Gust” , zmrzlinu hneď oproti a večerný program na námestí, kde vystupovali ich ľudové tanečné súbory.
Ťažko sa mi tieto dva mestečká porovnávajú, pretože sme v nich strávili príliš málo času, ale páčilo sa mi naozaj v oboch. Hovorí sa, že Piran je menší a viac romantický, tak si vyberte. 🙂

cesta a stromy
Veľmi malý kúsok Izoly

Tretí deň

Po skorom prebudení nás čakala cesta na sever s niekoľkými zaujímavými zastávkami a tou prvou bol práve žrebčín Lipica stud farm.

ŽREBČÍN LIPICA

Dedinka Lipica je sama o sebe maličká, ale vďaka žrebčínu, ktorý patrí medzi dedičstvo UNESCO je známa po celom svete. Dozvedeli sme sa tam, že už samotná história žrebčína je spojená s Habsburgovcami a momentálne tu nájdete asi 700 bielych koní plemena Lipicáni. Zaplatili sme si tu vstup aj so sprievodkyňou, ktorá našu skupinku previedla po celom areáli a bol to zaujímavý zážitok. Pre milovníkov koní určite “must see”. My sme tu strávili asi dve hodiny a kľudne by som šla znova.

Čo mi prišlo veľmi zaujímavé na tomto plemene koní, že po narodení majú poníky úplne tmavú srsť a až v priebehu života im zmení farbu do biela. Mali tam ale asi tri jedince, ktorým tá srsť zostala tmavá aj v dospelosti.

Hlavne je toto miesto určite skvelé pre rodiny s deťmi. Je možné si tu doplatiť za jazdu na poníkovi alebo na koňoch do prírody. Areál je plný zelene a nájdete tu aj šmýkalky, či hojdačky, ktoré som sama otestovala –> viz fotka nižšie. 🙂
Kompletný cenník aktivít nájdete priamo na ich stránkach –> lipica.org.

Cena za vstup (rok 2018): 16€ dospelý

Lipica stud farm
Tak ideme na to.
dievča sediace na hojdačke
Moja obľúbená časť návštevy.
biely kôň sa pasie na lúke.
Biely = už dospelý krásavec.
hnedý kôň sa pasie
Vidíte ako mu pomaličky mizne srsť? Znamenie, že dospieva a postupne bude meniť farbu do bielej.

JASKYNE SKOČIANSKE JAME

Každý kto bol v Slovinsku mi toto miesto doporučoval a tak som neváhala a zaradila som nám ho do programu. Jaskyne Skočianske Jame predstavujú niekoľko prepojených podzemných chodieb a veľkých priestorov, pričom niektoré majú veľkosť až 200 metrov a to je niečo, čo sme rozhodne chceli vidieť. Akurát som bola lenivá na to, aby som si dostatočne preštudovala ich stránky a zistila, že okruhy sa tu konajú iba v určité hodiny.
A tak sme tu prišli práve v čase, kedy by sme museli čakať ďalšiu hodinu na okruh a to sme si bohužiaľ časovo nemohli dovoliť, inak by nám hrozilo, že si ku večeru neobsadíme miestečko v kempe Bovec. Presunuli sme sa teda na našu ďalšiu zastávku hrad Predjama a jaskyne Skočianske Jame zostanú dôvodom, prečo sa musím vrátiť do Slovinska.

Aby sa vám nestalo to, čo nám zistila som pre vás info, ako to v jaskyniach Skočianske jame funguje. Na výber máte tri okruhy so sprievodcom a pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o ich cenách a časoch, kedy sa konajú odkážem vás priamo na ich stránky, kde to majú prehľadne a zrozumiteľne popísané –> PARK SKOCJANSKE JAME.

HRAD PREDJAMA

Tento hrad, po slovinsky Predjakmski grad patrí právom medzi najviac navštevované turistické miesta v Slovinsku a je to naozaj unikát. Je postavený v skalnom previse a pod ním je iba kaňon, ktorým tečie rieka Lokva. Celé miesto pôsobí rozprávkovo a hrad je sám o sebe veľmi fotogenický.
Sama som už videla veľa hradov, ale tento je naozaj výnimočný! 🙂 Okrem toho má aj vlastnú jaskyňu, ktorú môžete navštíviť v rámci prehliadky hradu.

Cenu vstupného a ďalšie informácie nájdete priamo na stránkach –> postojnska-jama.eu

Po návšteve hradu Predjama nás čakala cesta na sever Slovinska, pretože našou cieľovou stanicou bol kemp Bohinj. Stihli sme ale aj krátku zastávku v Ľjubľane v kaviarni “Le Petit Café” na výbornú kávu a tiramisu. Ak máte viac času určite si prejdite aj centrum Ľjubľany, je to krásne mesto.

Hrad Predjama
Rozprávkový a ukrytý v skale – hrad Predjama

KEMP PRI JAZERE BOHINJ

Ako som spomenula už vyššie, naše kroky zamierili na sever do kempu k jazeru Bohinj, kde sme si chceli chytiť miestečko pre náš stan. Je to určite jeden z najkrajších kempov v celej lokalite a nechceli sme si ho nechať ujsť. Rezervácia vopred však v tomto kempe nie je možná (nebola v čase, keď sme tam boli) a z kempu nám bolo povedané, nech skúsime prísť čo najskôr, aby sme si chytili miesto. Dorazili sme tu teda okolo 4 poobede, čo bol pre nás úctihodný výkon vzhľadom k tomu, čo všetko sme už za ten deň stihli, ale podarilo sa. 🙂

Na recepcii, pri vstupe sme dostali rezervačný lístok a išli sme hľadať miesto pre náš stan. Až keď sme ho našli, vrátili sme zaplatiť za jednu noc 25 €. A je to, môžeme začať stavať stan. Bolo tu pomerne plno, ale nakoniec sme našli svoje miesto kúsok od jazera. Hneď ako sme ho začali rozkladať cítila som nadšenie a adrenalín. Dobrodružstvo začína!
Naposledy som stanovala ešte za študentských čias počas roadtripu po západnom pobreží USA a keď sme ten stan rozložili uvedomila som si, ako veľmi mi chýbal takýto pobyt priamo v prírode.

Večeru sme si dali v miestnom bufete spolu s českým pivom, ktoré inak ako české ani nemohlo byť, pretože tu bolo toľko čechov, až sme mali pocit, že sme zostali v Česku. Za to slovákov sme tu stretli možno len jednu skupinku a práve tu som si uvedomila rozdiely medzi čechmi a slovákmi. Hlavne to, že češi sú viac outdooroví a keď majú voľno vyhľadávajú prírodu, zatiaľ, čo Slováci to majú inak.

Čo všetko je v kempe Bohinj

-miesto pre karavany a miesto pre stany

-celkom funkčná Wi-fi

– naozaj veľmi čisté wc a sprchy

-bufet s jedlom z grilu a českým pivom

-ráno možnosť zakúpenia čerstvého pečiva a kávy

-pri jazere sa dajú požičať člny a paddle boardy

-ráno sa cvičí pri jazere jóga

stany v lese, kemp bohinj
Stanové mestečko v lese

Stihli sme ešte aj kúpanie v jazere, ktoré bolo pekne studené, takže sme jeho teplotu využili aj na chladenie vínka, ktoré sme v ten večer popíjali z plechových hrnčekov na karimatke pri jazere. Panovala tam hrozná pohoda, ľudia rôzne posedávali v okolí jazera, z bufetu bolo počuť hudbu, niektorí odvážlivci sa kúpali ešte aj po zotmení a na oblohe svietili hviezdy.
V tú chvíľu som si hovorila, že naozaj nie je potrebné cestovať niekoľko tisíc kilometrov, aby človek zažíval podobné okamihy. Takúto pohodu môžeme zažívať kedykoľvek u nás na Slovensku v Tatrách alebo v Česku na Šumave…

Samotná noc v stane stojí tiež za zmienku, pretože teplota v noci klesla na “príjemných” 12 °C a ja som mala spacák, v ktorom mi bola zima. Okrem toho sme mali stan postavený v miernom kopčeku, takže Honza na karimatke trošku cestoval a keďže som sa v noci pravidelne budila, vždy som ho našla niekde dolu pri vchode do stanu. Ráno sme sa zobudili trošku rozlámaní a uznali sme, že musíme na našej outdoor výbave ešte zapracovať. 🙂

Inak bol náš krátky pobyt v kempe úplne super a vedela by som si predstaviť stráviť tam kľudne celý týždeň. Cez deň si čítať knihu, kúpať sa v jazere alebo podnikať výlety po okolí.

Muž v plavkách stojí pred jazerom Bohinj
Skočiť, či neskočiť do tej studenej vody?
žena sa kúpe v jazere Bohinj
Chladím nie len seba, ale aj vínko. Voda v jazere Bohinj je studená, ale príjemná.
plecháček a jazero bohinj
V našej skromnej outdoor výbave nesmel chýbať plechový hrnček od Go Tatras.

Štvrtý deň (sobota)

8:00 presun do mesta Bovec
Bovec sa nachádza v Triglavskom národnom parku. Je vzdialený 85 km a cesta nám trvala cca 2 hodiny, pretože je tam jeden úsek opravovaný a zvyšok cesty viedol cez serpentíny. Poobede sme strávili cca 
2,5 hodiny na canyoningu, ktorý sme si rezervovali vopred cez spoločnosť Soča rafting. Potom sme sa ubytovali v kempe Liza. Nasledovalo kúpanie v rieke Soča a večer strávený v kempe.

ADRENALÍNOVÝ CANYONING

Ráno sme si privstali, aby sme si v miestnom bufete stihli kúpiť pečivo, nech máme nejaké raňajky. Zvolili sme croissanty a čokoládové rolky. Okrem toho tam mali na výber čerstvý chlieb, rožky, donuty či šišky. Čakal nás deň plný adrenalínu a tak sme potrebovali cukor viac než inokedy. Ako veľkí milovníci kávy sme ocenili aj to, že majú v bufete kvalitný kávovar a mohli sme si tak ráno dať šálku výbornej kávy.

Po raňajkách chýbalo už iba zbaliť stan a vyraziť na sever do mesta Bovec, kde má pobočku spoločnosť “Soča Rafting”, cez ktorú sme si rezervovali canyoing na 13:00. Majú tam na výber dva časy. Spočiatku som si myslela, že stihneme aj rafting na Soči, ale nakoniec sa ukázalo, že by sme obidve aktivity nestihli a preto sme zvolili iba jednu. Ďalší dôvod, prečo sa musím vrátiť.

flatlay stola na ktorom sú dve cappucchina a croissanty.
Raňajky v kempe boli kráľovské.
mapa Slovinska ukazujúca trasu bohinj a bovec.
Na mape sú síce Bohinj a Bovec kúsok od seba, ale cesta je pomerne dlhá.
hory v slovinsku a tabuľa strmec
Cesta vedie samými zákrutami a kopcami. Výhľady sú nádherné, ale treba byť opatrný.
triglav v slovinsku
Kopce všade kam sme sa pozreli. Tento vyčnieval najviac, ale Triglav to nebol.

CANOYING, IDEME NA TO!

Po príchode do kancelárie “Soča Rafting”, sme si odložili všetky nepotrebné veci do skrinky a to vrátane mobilov, takže nás mohol fotiť iba náš sprievodc na ich vodeodolnú kameru. Fotky sme si potom mohli zakúpiť, zadarmo bohužiaľ neboli. Dostali sme neoprén, špeciálne gumené topánky a prilbu. Naskočili sme spolu s našim sprievodcom do malej dodávky a vydali sme sa na cestu.
Po príchode na parkovisko som voľbu canyoningu trochu oľutovala. Bola som v našej skupinke jediná žena a na odvahe mi nepridal ani inštruktor, keď zahlásil, že je pred nami asi 14 vodopádov, pričom ten posledný má krásnych 13 metrov. Myslela som naň skoro celú dobu, ale nakoniec sa ukázalo, že obavy boli zbytočné a bol to skvelý zážitok.

Na začiatku nás čakala túra do kopca, aby sme sa dostali na začiatok kaňonu, ktorým tiekol potok. Tam sme si na seba navliekli neoprén, topánky a prilbu, a vydali sme sa po prúde vody. Chvíľku sme si museli na tú ľadovú vodu zvykať, ale inak bol neoprén dostatočnou ochranou. Cestou nás čakal prechod cez menšie, či väčšie vodopády a musím povedať, že už po prvom väčšom skoku, obavy opadli. Strach vystriedal adrenalín a fakt som si to užila. Niekedy sme museli zo skaly zoskočiť, inokedy sme sa mohli spustiť po zadku, ak tá skala pripomínalo šmýkalku, či tobogán. V každom prípade to stálo za to a pre mňa to bol zážitok, pri ktorom som musela prekonať svoje strachy a skočiť z výšky, z ktorej by som normálne neskočila.

Ďakujem Soča rafting! 🙂

canyonig v slovinsku, žena sa spúšťa po skale na zadku.
A šup dolu. Toto bola práve jedna z tých skál, po ktorej som sa mohla spustiť na zadku, pretože pripomínala tobogán.
canyonig, soča rafting, slovinsko
A tu je moja pánska spoločnosť. 🙂

KEMP BOVEC

Síce sa to nezdá, ale tento výlet – canyonig nám zabral skoro 3 hodiny času a vrátili sme sa hrozne unavení. Šli sme sa rovno ubytovať do kempu blízko mesta Bovec –> Kamp Liza. Nemal síce také kúzlo, ako predchádzajúci kemp Bohinj, ale tiež tam bolo pekne. Hneď blízko kempu tečie rieka Koritnica, ktorú sme my a ďalší turisti využili ako chladničku, pretože voda bola pekne ľadová. Rozložili sme rýchlo stan a opäť sme vyrazili na cestu, pretože sme ešte chceli stihnúť rieku Soču.

Cena za noc v kempe Liza –> 25€

chlap sedí pri rieke Koritnica
Piknik pri rieke Koritnica po príchode do kempu.

Na recepcii nám doporučili navštíviť miesto, odkiaľ je Soča pekne fotogenická a tak sme sa vybrali rovno tam. Mapu som si bohužiaľ nenechala a tak sa spolieham aspoň na svoju pamäť. Zaznačila som vám ho do Google mapy. Myslím si, že sme boli práve niekde v okolí kempu Korita.

Cesta z kempu Liza na miesto, kde sme sa kúpali v Soči.

KÚPANIE V SOČI

Po príchode na miesto nás prekvapilo pomerne veľké množstvo turistov a veľa z nich sa v tejto ľadovej rieke kúpalo. Dali sme sa teda do plaviek a vybrali sme sa tam tiež. V jednom úseku bola voda asi 3m hlboká a práve toto bolo obľúbené miesto skokanov. Netrvalo dlho a pridal sa k nim aj Honza. Mne stačilo omočiť si tam nohy, ktoré som si po minúte prestávala cítiť, tak ľadová je Soča.

V každom prípade je to veľmi pekné miesto, stačí si doniesť deku, nejaké jedlo a vedela by som si predstaviť stráviť tam celý deň.

Muž skáče do rieky soča
Spomínané miesto skokanov
dievča v plavkách stojí pri rieke
Zmrznuté nohy a zamrznutý úsmev.
osuška na kameni pri vode
Samozrejme s nami bola aj Travelismus osuška
rieka v slovinsku
Všade naokolo nádherná príroda.

Piaty deň 

Odchod domov

Posledný deň pre nás znamenal cestu domov a nutný návrat do reality. Samotný čas beží rýchlo a tým, že sme mali nabitý program, celý pobyt v Slovinsku ubehol ešte dlhšie. Ak by som mala niečo urobiť inak, tak jedine to, že si na túto nádhernú krajinu nechám viac času. Snáď vás bude tento náš iterinár a cestopis inšpirovať k tomu, aby ste aj vy navštívili tieto krásne miesta a verím, že sa poučíte z našej chyby a venujete Slovinsku aspoň jeden celý týždeň.  🙂


ROZPOČET na SLOVINSKO

Cestovanie po Slovinsku by som prirovnala k cestovaniu po Chorvátsku. Ceny za jedlo, aj ubytovanie mi prišli dosť podobné. Tu je aspoň krátky prehľad základných výdajov pre dve osoby:

Doprava: 244€

Zahŕňa benzín, dialničné známky a parkovanie

Ubytovanie: 110€

Penzión Piran 60€, Kemp Bohinj 25€, Kemp Liza 25€

Canoying pre dvoch: 102€

Obed/večera: 20 – 25€

Dievča pri jazere Lago del Predil.
Kúsok našej cesty viedol cez Taliansko a tak sme to využili na krátku zastávku pri jazere Lago del Predil.

 

TG Facebook Comments