fbpx
ovocny trh
ŽIVOT A INÉ ZAUJÍMAVOSTI

Návšteva Indie inšpirovala Anežku k projektu “Díky, čauko plasty”

Už dlho premýšľam nad tým, že na mojom blogu okrem cestopisov a vlastných myšlienok vyspovedám aj inšpiratívnych ľudí v mojom okolí, ktorí tiež veľa cestujú, ale nevedú blog, kde by sa o zážitky zo svojich ciest delili s ostatnými. Ako prvá mi napadla Anežka, u ktorej ma doteraz najviac zaujalo jej cestovanie po Indii, v ktorej strávila až pol roka. Raz za čas zverejnila na Facebooku dlhší status o jej často kurióznych zážitkoch, ktoré písala nadľahčene a s humorom. Po jej návrate do Európy mi tieto často vtipné príhody naozaj chýbali.

Návšteva Indie však v Anežke okrem silných zážitkov zanechala aj potrebu bojovať za lepšie životné prostredie a založila si tak projekt “Díky, čauko plasty”, v rámci ktorého vzdeláva svoje okolie o recyklácii produktov a znečisťovaní planéty. Osobne sa mi tento projekt veľmi páči a sama sa pridávam k boju za čistejšiu planétu, pretože až po návšteve Ázie som pochopila, ako veľmi je naša krásna Zem znečistená. Najviac ma štve, že ľuďom v Ázii chýba vzdelanie o tom, ako správne nakladať s odpadom a nevážia si tú nádhernú prírodu, ktorú tam majú. Bohužiaľ ani my v Európe za nimi veľmi nezaostávame, preto je naozaj potrebné neustále vzdelávanie o tejto problematike.

zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

O čom je vlastne projekt “Díky, čauko plasty?”

Anežka to takto pekne zhrnula na jej stránke:
Svoj život sa snažim žiť zodpovednejšie s ohľadom na svoje okolie a planétu v niekoľkých rovinách.

1. NETVORIŤ ODPAD – a vďaka tomu zabrániť, aby čokoľvek skončilo na skládke (kde to ďalej hnije, vybuchuje a spôsobuje nenapraviteľné škody)

2. NEPOUŽÍVAŤ PLASTY – ktoré viním zo zamorenia najkrajších miest planéty, milióny mŕtvych živočíchov a nových zdravotných problémov, keďže ich aj jeme a pijeme

3. NEŽIŤ PREHNANE KONZUMNÝM SPOSOBOM – vždy keď si chcem niečo kúpiť zamyslím sa niekoľkokrát, či to naozaj potrebujem a tým docieliť, že okolo seba budem mať len veci, ktorých kúpu som dobre zvážila a dlhé roky mi robia radosť. Zároveň viac vecí darujem a robím radosť ostatným.

A v tomto duchu sa nesú aj príspevky na Facebooku “Díky, čauko plasty”. Je to v podstate taký minireceptár na šťastnejší život.
Ja som Anežku zo zvedavosti ešte trošku vyspovedala, prešla jej statusy z Indie a zrhnula som jej zážitky a postrehy do tohoto článku.

India dodávka
zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

Anežka, prečo si sa rozhodla ísť práve do Indie?

Do Indie som ísť neplánovala. Teda raz áno, ale nikdy som nad ňou nerozmýšľala, ako nad svojou prvou destináciou do Ázie a už vôbec som neplánovala ostať tam na pol roka. Poslali ma tam z práce v rámci projektu, na ktorom som mala pracovať a keďže to bol pre mňa pomerne veľký kultúrny šok po pracovnej aj osobnej stránke, rozhodla som sa uľahčiť si to tým, že som mnohé veci zľahčovala a obracala na vtipné situácie, ktoré som s kamarátmi zdieľala práve prostredníctvom Facebooku.

Čo ti táto cesta dala?

Indiu som si nakoniec úplne zamilovala a to najmä vďaka ľuďom, ktorých som tam stretla. Nielen, že to bol zážitok na celý život, ale myslím si, že ma to ako človeka veľmi posunulo. Jednak som si začala veľmi vážiť to, že som sa narodila na Slovensku, oveľa viac tolerovať ľudí všetkých možných národností a náboženstiev a zároveň sa intenzívne zamýšľať nad tým, ako môžem “urobiť svet lepším”.
Tak vznikol nápad vytvoriť stránku “Díky, čauko plasty”, kde zdieľam všeto, čo mi napadne v súvislosti s trvalou udržateľnosťou, aby sme si naše okolie a prírodu vážili a aby nám robila radosť, čo najdlhšie.

kreslenie henou na ulici v Indii
zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček
Indické dieťa
zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček
Malá indická princezná
Malá indická princezná zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček
Pranie na ulici v Indii
Pranie na ulici zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

A aká bola reálne India?

To vám prezradia nasledujúce riadky, ktoré patria útržkom z Anežkyných statusov, ktoré zverejnila počas života v Indii.

Príchod do Indie – keď sa všade tvária, že vám rozumejú
“Volám šoférovi na letisku, kde ho nájdem. Jeho odpoveď: Áno žiaden problém a zloží telefón. No nič, skúsila som.”

“Idem sa ubytovať a týpek sa ma pýta, kedy chcem raňajky. Ja si raňajky neprosím, ďakujem. On na to: Super, ráno budú pripravené a môžete ich rovno zaplatiť. Nah 2:0 pre nich.”

“V chladničke je džús, ale niečo mi hovorilo, že je po záruke (asi dátum?), tak hovorím, že si taký džús neprosím. Samozrejme, že sa zaň dopláca, ale to chápem. Tak sa na mňa obaja milo usmiali a povedali, že žiaden problém a dúfajú, že mi bude džús chutiť. No neusmej sa späť. Ok takže nie nepoznajú a áno znamená buď áno alebo nie, čas ukáže.”

Príchod do Indie – doprava
“Po dvojprúdovej ceste idú vedľa seba 3 autá, 2 skútre a 3 chodci. Prúdy v Indii neplatia a semafór je na ozdobu. Na skútri ide za sebou žena, muž. Zatiaľ, čo žena jednou rukou píše sms v tej druhej zľahka drží batoľa. Klaksón je namiesto brzdy. Trúbia všetci, naraz a vlastne stále.”

“Čakám na prechode pre chodcov vytrvalo na zelenú, tá naskočí, ale to ešte nič neznamená! Akonáhle urobím prvý krok začnú na mňa trúbiť autá a nejaká náhodná ruka ma strhne späť na “chodník”, lebo čo mi to len napadlo ísť na prechode pre chodcov na zelenú cez cestu.”

motorka india
Na motorku sa zmestí všetko zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček
rodina na motorke india
Za jazdy sa stíhajú aj písanie sms zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

Príchod do Indie – jedlo
“Jedlo je super! Milión variacií, super kamoši, čo ti povedia, čo je chutné a naozaj sa snažia, aby sa ti všetko páčilo a všetko chutilo…nič nechýbalo. Prvý deň som neodolala a zjedla som všetko, čo nezjedlo mňa…myslela som, že dnes príde krutá odplata, ale som fit a teším sa na ďalšie objedačky.”

“Cukor je všade, cukor je dots. Pridajú vám ho všade, do čerstvej šťavy z pomaranča, kávy, čaju…ja normálne sladím, ako divá, ale musím priznať, že toto je moc aj na koňa, nie to ešte na mňa.”

Indické jedlo a ind
Indovia milujú pikantné jedlo zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

Príchod do Indie – chodiaca atrakcia
“To, že nie som blond, tiež nič neznamená. Dnes som to po 50-tej fotke prestala počítať, ale už viem, ako sa cítia opice v zoo. Všetci sa tu chcú s vami fotiť a najlepšie aj držať za ruku. A keď vás nedajbože zastaví skupinka, kde je 10 a viac ľudí, ktorí chcú skupinové foto, ale s tým, že každý chce stáť vedľa vás, takže kým sa prestriedajú, ja už mám odrodené. Potom sa obvykle pohádajú, lebo niekto sa predbehol a ani sa ma neopýtal, či sa so mnou vôbec môže vyfotiť, čo iní považujú za neprístupné. Pomóc!”

biela žena v indii
Anežka bola v Indii na roztrhanie zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

Nakoniec mi bolo v Indii dobre
“Kedysi som sa odhodlávala na otázky typu: prečo má každý doma v sprchovacom kúte kýbeľ s čudnou verziou krhly, prečo si toľko indov necháva narásť dlhý nehet na malíčku, prečo sa v 40°C musím kúpať v rifliach, prečo nosia biele ponožky k obleku alebo prečo na mňa kukajú, ako na Majku z Gurunu, keď si dám k jedlu iba jeden druh omáčky…ale už sa tu cítim, ako doma.”

Čas a slovo deadline v Indii neexistuje
“Cez víkend sme boli v štáte Goa, kde má každý pohodový život a ak nemá, tak si ho taký spraví. Obchody sa otvárajú okolo 10-11:00 a poobede je všade minimálne 2 hodiny pauza. Nie sú to ani najlepší obchodníci, síce si za odvoz najskôr vypýtajú vyššiu sumu, odmietnutí veľmi rýchlo priznajú, že to chceli iba skúsiť, lebo ste z Európy.
Zárobok je až na druhom mieste. Ak si objednáte veľa jedla, ktoré nakoniec nezjete, tak ho môžete vrátiť a za to, čo vrátite neplatíte.”

Indovia sú šťastní ľudia, užívajú si skoro každý deň a odo mňa čakali to isté. Pozorovali sme západy slnka, lozili sme po kopcoch a smiali sme sa. I ❤️ India.

Indky s bodkou na čele
Hlavne všetko s úsmevom zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

O Indii sa hovorí, že ju buď milujete alebo nenávidíte. Sama som v nej ešte nebola, ale zatiaľ poznám len jednu skupinu ľudí a to tú, ktorá si túto krajinu zamilovala. A ani sa nečudujem, pretože indovia sú ľudia, ktorí toho veľa nevlastnia, ale majú tak láskavé srdcia, že to prebije všetko ostatné. Kultúrny šok je zaručený a vaša zóna komfortu na míle vzdialená, ale práve vtedy sa najviac naučíte a osobnostne posuniete.

Nakoniec ako sa hovorí: “Kto nebol v Indii, nikdy necestoval”, preto milí cestovatelia určite zvážte jej návštevu. Ja ju už mám na svojom wish liste a ďakujem Anežke za inšpiráciu.

M.
———————————————————————————————————————————————————
Projekt “Díky, čauko plasty” môžete sledovať na Facebooku.
Ďalšie Anežkyne fotky z Indie:
Indicke dievčatká a pes
Fotka z ulice zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček
Tuk tuk v Indii
Klasický tuk tuk v Indii zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček
Indovia a krava
Spoznávate to zviera? zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček
Ulica v Indii
zdroj fotky: fotoarchív Anežka Kovalíková a Tomáš Juríček

TG Facebook Comments

1 Comments

Comments are closed.