fbpx
EURÓPA, SLOVENSKO

Únik od civilizácie do slovenských hôr

Bol február a na víkend akurát hlásili tie najsilnejšie mrazy. Teplota mala na severe Slovenska klesnúť na mrazivých -20°C, ale ani to nám nezabránilo sadnúť v Prahe do vlaku a vybrať sa v ústrety slovenskému dobrodružstvu. Našim plánom bolo stráviť dva dni s partiou na chate, ktorá sa nachádza dostatočne ďaleko od civilizácie a to v srdci našich západných Tatier – Roháčov, od ktorých je moje rodné mesto vzdialené iba necelých 30 Km.

mapa slovenska, roháče
Pre lepšiu orientáciu som tu pridala mapu, aby ste vedeli, kde presne sa Roháče nachádzajú.

VÝŠĽAP DOLINOU

V sobotu o 6 ráno zazvonil budíček a nasledoval odchod do Roháčov, kde nás čakal skoro 2 hodinový mierny výstup ku chate cez zasneženú dolinu. Išli sme poriadne nabalení, pretože sme brali zásoby jedla, pitia (nie nealko) a ešte aj snowboardy. Našťastie je Honza hrdina a odniesol obal s dvomi snowboardami a jedlom sám, za čo som mu bola veľmi vďačná, pretože už aj bez toho závažia ma po hodine cesty hrozne bolel chrbát.

chlap so snowboardom
Síce je nabalený, ale ako vždy večne pozitívny.

Vonku bola poriadna zima a tak sme museli pridať do kroku, aby sme sa zahriali. Naša cestička dolinou viedla popri lese, potoku, aj okolo krmelca, ale nemali sme to šťastie vidieť čo i len jednu srnku. Občas sme zastavili, aby si naše chrbáty oddýchli od nákladu, ktorý sme na ne naložili, inokedy sme museli cestu obísť bokom kvôli popadaným stromom. V každom prípade výstup pomerne rýchlo ubehol a my sme sa ocitli v cieli, pri drevenej chate, schovanej medzi stromami.

Ceduľa Lavínový terén
Áno čítate správne. 

PRÍCHOD NA CHATU

Uprostred zasneženej krajiny, medzi stromami vykukovala chata, ktorej sa dymilo z komína, čo bolo rozhodne dobré znamenie. Chata je bez elektriny, takmer bez signálu a bez vody z kohútika, ale kúsok od nej tečie horský potok s výbornou, ľadovou vodou. Náš kamoš Majo tú jazdí s partiou kamarátov už niekoľko rokov. Počet miest je obmedzený a záujemcov je veľa, preto sme boli radi, že sme mali možnosť si toto dobrodružstvo vyskúšať na vlastnej koži.

Keď sme vošli do vykúrenej chaty, prekvapilo nás koľko je tam ľudí, pretože chata je síce malá, ale zmestilo sa nás tam snáď skoro 20. No ako sa hovorí: “dobrých ľudí sa všade veľa zmestí”. Nad krbom viselo mokré oblečenie a na zemi boli zase naukladané lyžiarky. Občas pomedzi nohy prebehol pes a inak tam bolo pekne veselo. Hlavný program soboty bolo varenie guľášu a výšľap na okolité kopce.

Väčšina ľudí tam už bola od štvrtka alebo piatku, takže chata bola pekne vykúrená.

zavesené oblečenie
Naša sušiareň. Kto tam vidí Travelismus osušku?

krb

JAZDY HLBOKÝM SNEHOM

Hneď, ako sme sa trochu ohriali na chate, vyrazili sme do prírody so snowboardami v ruke a začali sme šľapať na prvý kopec. Tomu však predchádzala zaujímavá diskusia o lavínach, ktorá nám veľmi odvahu nedodala. Našim sprievodcom bol však Majo, ktorý má tatry poriadne prejdené a ten určil, v ktorom úseku kopca môžeme jazdiť, takže sme mu dôverovali.
Podmienky na šľapanie neboli úplne ideálne, pretože nielen, že husto snežilo, ale sneh bol dosť hlboký a zabárať sa do neho v ťažkých topánkach na snowboard nebola žiadna sranda. Majo mal narozdiel od nás skialpinistické lyže, takže sa mu šlo o niečo ľahšie.

V každom prípade vyšľapať kopec bolo poriadne kardio a spustiť sa dolu hlbokým snehom, kde vám občas prekážal malý stromček bol zase poriadny adrenalín. Stačila nám jedna jazda a boli sme úplne hotoví. Po oddychu na chate sme si to zopakovali ešte raz. Večer sa sedelo popíjalo, hrali sa karty a bolo nám veselo.

snowboardisti

snowboardistka
Stačilo chvíľu posedieť a už zo mňa bola snežná žena.

ĽADOVÉ MEDVEDE

Na chate občas padali zaujímavé nápady a boli tam aj dvaja otužilci, ktorí sa rozhodli ísť schladiť do horského potoka. Všetci sme ich samozrejme zo zvedavosti nasledovali, no a keďže Honza miluje výzvy dlho neváhal a nasledoval ich až do tej vody.

DOBRÉ RÁNKO

No dobré, ako dobré. V noci sme sa veľmi nevyspali, pretože sme spali na poschodí, kde bolo ohromné teplo z komína, ale to patrí k tomu. Za to sme sa zobudili do krásne slnečného rána. Po vyčistení zubov pri potoku sme si dali raňajky a spoločnú fotku ešte predtým, než sme sa rozlúčili. Ostatných čakal výstup na vrchol, ktorý sme však my už nestíhali, pretože nás čakali iné plány, takže to bola pre nás taká návšteva chaty na rýchlo, ale užili sme si ju na 100%.

zasnežená chata
Dobré ráno. Lyže a snowboardy sme nechali celú noc vonku, pretože uprostred lesa by nám ich ťažko niekto ukradol.

čistenie zubov na snehu
Naše umývadlo

A záverečná fotka celej našej skupinky 

Pes v zasneženej krajine.
Aj takýto krásavec bol s nami. Veľmi mu chutil sneh, ale to je na ňom asi poznať.
Dievča so snowboardom v zasneženej krajine.
Cesta domov bola samozrejme o dosť rýchlejšia, než cesta na chatu. Boli úseky kedy sme šľapali, ale väčšinu úseku sme zišli na snowboardoch až dole k parkovisku. Všade bol úžasný kľud a čerstvo napadaný sneh krásne vŕzgal pod nohami.
zasnežená príroda
Nádherne zasnežená krajina. Našli ste na fotke chatu?
les v zime
Cesta lesom k parkovisku. Súhlasíte s tým, že les poskytuje úžasné ticho a to v každom ročnom období?

Celý tento výlet bol samozrejme náročný po fyzickej stránke, ale priniesol nám veľa zážitkov, ticho prírody a nával adrenalínu. Boli to dva dni mimo našu komfortnú zónu a opakovane sa mi potvrdilo, že pokiaľ chcem zažiť niečo nové, na čo budem do konca života spomínať, musím z nej pravidelne vystupovať.
Na nejaký čas sme si oddýchli od digitálneho sveta, pred ktorým je v dnešnej dobe ťažké uniknúť a dobili sme telu baterky. Takéto zážitky sa však neobjavujú sami od seba. Občas im musí človek pomôcť alebo ich cielene hľadať. Veď život je predsa o nich.

Miška

TG Facebook Comments