fbpx
Top
  >  AFRIKA   >  Maurícius s našim 6 mesačným Tobíkom

Je zvláštne písať o cestovaní v dobe, kedy je cestovanie zakázané. Veľmi rada si však na našu cestu v tejto zvláštnej dobe karantény zaspomínam aspoň prostredníctvom týchto riadkov. A pretože dúfam, že sa k cestovaniu po skončení pandémie všetci čoskoro zase vrátime, verím, že vám naša cesta poslúži aj ako inšpirácia a studňa informácií v prípade, že budete zvažovať cestovanie s malými deťmi. 

Začiatkom januára sme ukončili druhú vianočnú sezónu s našimi mini lievančekmi Minie’s a čakala nás dvojmesačná pauza počas ktorej sme si chceli hlavne oddýchnuť. Už sme ale nemohli vycestovať len tak hocikde, pretože nám do našej cestovateľskej partie pribudol nový člen, náš malý Tobíček. V tom čase mal akurát 6 mesiacov a keďže sme chceli ísť v januári za teplom hľadala som “baby-friendly” destináciu mimo Európu. Nakoniec sa ňou stal Maurícius, ktorý som síce nikdy nemala na svojom wish liste, ale po dlhom zvažovaní a zisťovaní informácií sa ukázal ako jasná voľba. Hneď vysvetlím prečo.

Hlavné dôvody, prečo je Maurícius vhodný pre deti:

  • Krátky časový posun – narozdiel od iných exotických destinácií je na Mauríciu minimálny časový posun (v zime + 3 hodiny oproti Česku, zatiaľ čo v lete iba + 2 hodiny). V praxi to znamená minimálny “jet lag” a spokojne spinkajúce dieťa po celú noc. Na Mauríciu sa posun času na Tobíkovi ani nijak neprejavoval, akurát po príchode do Prahy sa nám budil pár dní medzi 4-5 ráno, ale netrvalo to dlho a “jet lag” prešiel.
  • Nie sú tam choroby prenášané komármi – na tomto ostrove sa nevyskytuje Malária, Zika, či Dengue – hlavné choroby, ktoré sú prenášané komármi.
  • Dobrá zdravotná starostlivosť aj hygienický štandard – napr. v porovnaní s inými ázijskými krajinami.
  • Civilizovaná krajina – pre mňa tento pojem mimo iné znamená napríklad aj to, že v obchodoch zoženiem všetko, čo bežne u nás doma a to vrátane plienok a detskej výživy. Po návrate z Maurícia môžem dokonca povedať, že vo veľkých supermarketoch bol ešte lepší výber potravín než u nás. 
  • V zimných mesiacoch príjemné počasie – aj keď tu nebýva celé dni azuro, teplota sa pohybuje okolo príjemných 30°C. Naopak v našich letných mesiacoch sa návšteva Maurícia nedoporučuje. Väčšinu dní prší a fúka silný vietor.
  • Výborné podmienky na kúpanie – západné pobrežie Maurícia lemuje pár stoviek metrov od brehu korálový útes, o ktorý sa lámu všetky veľké vlny a rozbúrený oceán sa tak smerom k pláži premieňa na kľudnú lagúnu. Takáto kľudná hladina je ideálna na kúpanie detí.

Samozrejme som si uvedomovala, že Maurícius má aj jednu pomerne veľkú nevýhodu. Nachádza sa na druhej strane sveta a z Európy trvá let obvykle minimálne 10 hodín. Osobne mi dlhé lety vôbec nevadia a vždy som si ich celkom užívala. Pozrela som si najnovšie filmy, k večeri objednala víno a kým neboli turbulencie bol to vždy príjemný zážitok. Ale priznám sa predstava, že máme byť zatvorený 10 hodín v lietadle s našim Tobíkom ma trochu desila. Asi to bude tým, že som mala na začiatku podobne ako ostatní rodičia mylnú predstavu o tom, že nám celý let preplače a všetci nás budú v duchu a možno aj nahlas preklínať.

Potom som sa na to ale pozrela s rozumom. Plakať môže z rôznych dôvodov. Môže byť hladný, smädný, unavený, unudený alebo potrebuje nehu. Všetko sú to potreby, ktoré sa dajú uspokojiť. Deti bez príčiny väčšinou neplačú a ak aj áno, určite nie hodiny. 🙂 Ukľudnil ma aj rozhovor s mamičkami, ktoré už mali cestovanie s deťmi za sebou, videá na Youtube od cestovateľskej rodiny The SIKLS alebo pekný článok od Stáni z Podnikání z pláže.

Síce nekvalitná fotka, ale naša prvá spoločná v lietadle. V čase, kedy sme ešte nemuseli nosiť rúšky.

Ako zvládnuť dlhý let s malým dieťaťom?

Dostávam sa tak k otázke, ako teda zvládnuť takto dlhý let? Na túto tému by sa dal napísať osobitný článok, ale keď to zhrniem v skratke, tak nám veľmi pomohlo prispôsobiť sa Tobíkovmu režimu a letieť iba v noci. Nebudem vám klamať, aj sme mali “krušné” chvíle, kedy nám kričal na celé lietadlo, ale bolo to vždy tým, že už bol unavený a ja som napríklad kvôli čakaniu na vzlet alebo pristávanie odkladala kojenie do poslenej chvíle (kojenie sa u takto malých detí doporučuje ako prevencia zaľahnutia uší). Inak si myslím, že to zvládol naozaj perfektne a väčšinu z toho najdlhšieho letu prespal.

Tým, že náš Tobík v 6 mesiacoch nechodil, ani neliezol sme mali minimálne  postarané o to, že ho nebudeme naháňať po celom lietadle a, že nám obsedí na mieste. Myslím, že absolvovať takto dlhý let v roku by už bolo oveľa náročnejšie.

 

Na každé dieťa samozrejme platí niečo iné a veľa záleží aj na veku. Vy poznáte vaše dieťa najlepšie a viete, čo na ňho platí/neplatí. Tu je ale aspoň v skratke pár tipov odo mňa, či iných mamičiek, ktoré si cestovanie s deťmi už vyskúšali: 

  1. Pokiaľ môžte zvoľte si večerný let, pretože je pravdepodobné, že dieťa bude nasledovať svoj spánkový režim a celý vám ho prespí.
  2. Počas check-in si zvoľte v lietadle miesto, pri ktorom je možné zavesiť detskú postielku “bassinet”. Pozor iba na to, že je u nej váhový limit (myslím, že 11kg). Aj v prípade, že postielka je už pre vaše dieťa malá, stále je to lepšie miesto, než klasické sedadlo, pretože tu máte veľký priestor na nohy a dieťa sa môže pohrať aj na zemi.
  3. Pri vzletu a pristávaní kojte/kŕmte vaše dieťa v rámci zaľahnutých uší. Pokiaľ nechce jesť, pomôcť môže aj cumlík, ale hlavné je aby niečo premykal. U väčších detí sa doporučuje nejaké jedlo napr. bombón.
  4. Zoberte si niekoľko kusov náhradného oblečenia, čiapočku a teplú deku. Lietadlá sú nevyspytateľné, niekedy je v nich teplo a niekedy v nich človek mrzne. My sme mali napríklad počas letu z Maurícia tak silno pustenú klimatizáciu, že tam bolo snáď 10°C.
  5. Za seba doporučujem aj škrabošku na oči. Využili sme ju, keď v lietadle svietilo ostré svetlo kvôli ktorému nemohol Tobík zaspať.
  6. Dobrou vychytávkou sú určite aj kukuričné chrumky, ktorých konzumácia dieťa na nejakú dobu dokáže zabaviť. Pozor len na zbytočne sladké chrumky, ktoré by mohli vaše deti zbytočne nabudiť k akcii. 🙂 
  7. Samozrejmosťou by mali byť aj obľúbené hračky a čo určite funguje je zobrať do lietadla úplne novú hračku, ktorú môžete v prípade núdze vybaliť.
  8. Hodiť sa vám môže aj nosič.

Kupovanie leteniek:

Zvolili sme si letenky už od overenej spoločnosti Turkish Airlines a tak sme z Prahy cestovali na Maurícius s jedným prestupom v Istanbule. Turkish airlines patrí medzi tie najlepšie letecké spoločnosti a sami sme s nimi niekoľko krát leteli, ale tentokrát ma službami dosť sklamali. Napríklad u nich nie je možné, aby ste si ako rodič s malým dieťaťom vopred ZADARMO rezervovali sedadlá, pri ktorých je možné inštalovať závesnú postieľku tzv. “bassinet”. Ide to jedine za poplatok, ktorý bol celkom šialený. Myslím, že okolo 70€/osobu na každý jeden let, takže keby sme to kupovali, tak by sme okrem cene za letenky doplácali ďalších možno 300€ len za sedadlá. Aby toho nebolo málo schválne vám online systém ukazuje, že je už skoro obsadené lietadlo a vy by ste sa mali poponáhľať s rezerváciou. Volala som aj na support ale ani tam mi nijak nepomohli. Preto som sa rozhodla, že to teda riskneme a počkáme až na check-in 24 hodín pred odletom.
Nastavila som si upozornenie a hneď ako ho teda spustili som nám rezervovala sedadlá s možnosťou postielky ZADARMO. Violá, možné je všetko.

Inak čo sa týka ceny, tak takto last minute sa nám ich podarilo kúpiť za super cenu 600€/osobu. Tobíček bol samozrejme zadarmo.

Takto sme leteli prvý krát my:

27. januára večer o 19:00 sme vyštartovali do oblakov a na dobro sme opustili chladnú Prahu. Najskôr sme mali krátky 2,5 hodinový let do Istanbulu, kde nás čakali necelé 2 hodiny na letisku a po polnoci sme nastúpili do posledného lietadla smerom na Maurícius. Postielku, o ktorú som tak bojovala sme nakoniec ani veľmi nepoužili, pretože akonáhle sa vyskytli turbulencie, Tobík musel byť pripútaný na mne. Tým, že boli nejaké menšie turbulencie skoro celú cestu, tak bol na mne vlastne väčšinu času. Ale nevadilo mi to.
Či to je rozdiel, keď cestujete sami a s dieťaťom? Áno, je! 🙂 Večeru, aj raňajky som zhltla ani neviem ako, a nevidela som absolútne žiaden film. 10 hodinový let ubehol tak rýchlo, že som sa ani nenazdala a už sme pristávali. Náš cestovateľ to ale zvládol bravúrne, užíval si pozornosť spolusediacich, letušiek, aj stewardov. Náročnejší bol pre nás skôr ten krátky let do Istanbulu, pretože Tobík ako naschvál celé poobedie pred odletom nespal (asi už tiež cítil tú cestovnú nervozitu), takže už bol veľmi unavený a kvôli ostrému svetlu v lietadle nemohol zaspať. Skúsili sme všetko, aby sme ho utíšili a uspali, ale nič nepomáhalo. Dokonca sme mu na voľnom sedadle medzi nami postavili stan, aby mal väčšiu tmu. Pomohlo až zhasnutie svetiel pred pristávaním v Istanbule a to ho tak “vyplo”, že sa zobudil až keď sme vystúpili z lietadla.

Čo sa týka praktickej stránky mala som počas celého letu pri sebe svoj malý ruksak, kde boli veci iba pre Tobíka. Plienky, vlhčené obrúsky, dezinfekciu, náhradné oblečenie, hračky, chrumky, presnídavky, pitie. Úplne v pohode sme absolvovali prebalenie na záchode v lietadle a chvalabohu sme nemali žiadne problémy so zaľahnutím uší. Dala som na rady, ktoré som sa dočítala predtým a pri každom vzlete a pristávaní som Tobíka kojila.

žena a dieťa v lietadle

Prvý let nášho malého cestovateľa.

Samotné plánovanie cesty na Maurícius

Plánovanie našej prvej cesty ako “rodiny” bolo úplne odlišné od plánovania ciest, ktoré sme doteraz podnikali iba s Honzom. Boli sme zvyknutí na časté presuny, veľa aktivít a napr. slobodu v podobe skútru. To všetko muselo ísť teraz bokom. Maurícius je ostrov s nádhernou prírodou a dá sa tu absolvovať niekoľko zaujímavých výletov. Či už je to potápanie s delfínmi, treky v národnom parku alebo adrenalínová jazda na zip-line, všetko sú to aktivity, ktoré sme so 6 mesačným Tobíčkom jednoducho nemohli absolvovať. Preto som veľmi rýchlo zistila, že plánovanie programu našej cesty tentokrát nebude nijak náročné. Ale hľadanie ubytovania? To mi dalo zabrať!

Ubytovanie na Mauríciu

Na Mauríciu máte niekoľko možností ubytovania. Tou prvou sú samozrejme krásne rezorty hneď pri pobreží spojené s možnosťou stravovania (najčastejšie formou all inclusive). Jedná sa o luxusnejší typ ubytovania a tomu odpovedá aj ich cena. Na bookingu začínala cena rezortov od 220€ na noc pre 2 osoby s raňajkami. V prípade all inclusive stravy bola cena od 300€ vyššie. Keď chcete ísť na dovolenku aspoň na 10 dní veľmi rýchlo si spočítate finálnu cenu. A to v nej ešte nie sú započítané letenky, výlety a ostatné výdaje bokom.

Preto sme zvolili tú úspornejšiu variantu, ktorú Maurícius ponúka a to je prenájom apartmánov, častokrát aj s kuchynkou. Veľa ľudí, čo cestuje na Maurícius ju využíva na prípravu raňajok, obedov, či večere, ale úprimne my sme na to boli leniví (asi preto, že sme jednoducho zapli dovolenkový mód) a radšej sme si buď priplatili za raňajky na ubytovaní alebo jedli jedlo z miestnych podnikov. Čo sa týka ceny, tak tá je značne rozdielna. Cena na noc pre 2 dospelé osoby v tomto prípade začína už od 20€ a v prípade lepších ubytovaní sa pohybuje okolo 100€. 

No a prečo mi to hľadanie ubytovania dalo tak zabrať? Asi práve preto, že sme sa rozhodli letieť na poslednú chvíľu a letenky sme kupovali necelé 2 týždne pred odletom. Väčšina najlepších ubytovaní bola tým pádom už rezervovaná a ja som preberala niekoľko krát hore dole to, čo ostalo. Výber bol asi náročnejší aj tým, že s nami mal ísť Tobík. Chcela som mať ubytovanie, ktoré bude čisté, útulné a  aby sme sa v ňom cítili dobre. Zároveň malo mať super hodnotenie, prijateľnú cenu a samozrejme by malo byť v tej správnej časti ostrova, kde sú najkrajšie pláže a, kde obvykle býva to stabilné a najlepšie počasie. Už chápete, prečo mi ten výber dal zabrať? 🙂

Aké ubytovanie som nám teda našla?

Po dlhom hľadaní sme nakoniec zvolili dve ubytovania. To prvé bol taký malý penzión “Le Mandala Moris” v severozápadnej časti ostrova, ktorá je doporučovaná hlavne preto, že sú blízko krásne pláže ako napr. Mont Choisy, či Trou Aux Biches. Zároveň je tam oproti juhu viac slnečné počasie a menej veterno. Strávili sme v ňom prvých 6 nocí a na posledné 3 noci sme sa potom presunuli na juhozápad ostrova do druhého ubytovania, ktoré sa volalo “Tam studio”. Vybrala som ho hlavne preto, že bolo blízko pláže “Le Morne”, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších na Mauríciu a svedčí o tom i fakt, že jej okolie lemujú tie najluxusnejšie rezorty.

Cenovo aj v kvalite boli tieto ubytovania pomerne dosť rozdielne, ale ako som zmienila už predtým, výber bol takto na poslednú chvíľu dosť obmedzený. Viac o týchto ubytovaniach sa dočítate v cestopise na nasledujúcich riadkoch. 

Počasie na Mauríciu

Keď by som mala povedať jednu z vecí, ktorá mi na Mauríciu vadila, tak je to určite počasie, ktoré nebolo úplne ideálne. Aj keď sme mali väčšinu dní slnečných a teplých, dva dni nám pršalo a počasie bolo typicky aprílové (nie teplotou, ale striedaním nálad). Viem, že to nie je úplne najhoršia štatistika, ale pri tak krátkom 10 dňovom pobyte chcete, aby bol každý deň slnečný.

Juh ostrova v okolí pláže Le Morne beach je známy väčšou veternosťou, ale s tým sme viac menej počítali. Osobne ma prekvapilo, ako dokáže byť počasie na takto malom ostrove rozdielne. Občas sa stačilo presunúť polhodinu autom na sever alebo na juh a vyzeralo to tam úplne inak.

Keď som nám plánovala cestu a zisťovala si informácie o počasí, dozvedela som sa, že na Mauríciu je turistická sezóna skôr v našich zimných mesiacoch a to v období november až apríl. Vtedy je na Mauríciu tzv. “tropické leto”, čo znamená, že tam je pomerne stabilné slnečné počasie a najmenej zrážok.

Zatiaľ čo počas našich letných mesiacoch jún až august na Mauríciu veľmi často prší a pomerne dosť fúka. Jeden miestny taxikár nám hovoril, že niekedy kľudne leje celé dni. Na dovolenku teda nič moc, ale čítala som aj o cestovateľoch, ktorí tam boli v letných mesiacoch a počasie nebolo až tak strašné.

Viac info o počasí na Mauríciu nájdete napr. na tejto stránke.

Takto krásne slnečno sme mali posledné 3 dni na juho západe ostrova. Toto je konkrétne pláž Le Morne beach.

 

A napríklad takto zamračené sme mali dva dni na severe ostrova.

Strava na Mauríciu

Pred odletom na Maurícius som bola varovaná, že je tam drahé jedlo (v reštauráciách bežne cena 15-20€/porciu jedla) a ak nechceme minúť majland mali by sme si radšej sami variť. Potom som ale našla info o tom, že treba hľadať skôr lokálne podniky, kde sú ceny značne rozdielne. A tak to aj bolo. Vlastne podobná situácia je aj v Ázii. Ak nechodíte do reštaurácii pre turistov, ale vyberáte si lokálne podniky, kde chodia jesť miestny ceny bývajú často krát viac než polovičné.
Počas našej cesty sme nakoniec jedli v rôznych cenových kategóriách. Väčšinou sme sa ale držali ceny 5-10€ za jedlo, čo mi príde dosť porovnateľné s cenami u nás. Najlacnejšie jedlo sme mali v lokálnom a dobre hodnotenom podniku pri zátoke Grand Baie za asi 2.50€ za jedlo a veľmi nám chutilo. Snažila som sa ho dohľadať na mape, ale nepodarilo sa mi.

Inak, keď cestujeme, tak našim najväčším pôžitkom a radosťou je svet sa čuduj jedlo! No a na Maurícijskej strave sme si nejak extra nepochutnávali. Mohlo to byť ale aj tým, že sme vyhľadávali skôr tie lokálnejšie podniky. Ktovie? Jedno je isté, ak si zaplatíte stravu v hoteli určite ju budete mať poriadne pestrú. My sme volili vlastnú cestu vďaka ktorej sme sa na druhú stranu spoznali s mnohými miestnymi ľuďmi a ušetrili nemalé peniaze.

Čo sme tu teda jedli?

Raňajky

Prvých 6 dní sme mali raňajky priamo na ubytovaní a síce boli vynikajúce, každý deň boli rovnaké, preto sme sa po tých šiestich dňoch už aj tešili na zmenu. Podávali sa vajíčka so slaninou, na spôsob aký sme chceli, k tomu pečivo syr, maslo, džemy. K tomu sladká varianta croissant, pudding s ovocím, ovocný džús a káva.

Obed 

Obed sme riešili tak nejak za pochodu podľa toho, či sme plánovali stráviť deň na pláži alebo na výlete. Občas sme si kúpili v miestnej pekárni obloženú bagetu so sebou alebo ak idete na pláž, tak je tam obvykle niekoľko foodtruckov s lokálnym jedlom za v pohode ceny. Zabalia vám to do krabičky a vy si to zjete na pláži.

Večera 

Večere sme vzhľadom k Tobíkovi a polohe nášho ubytovania, ktoré väčšinou nebolo priamo na hlavnej ulici riešili väčšinou dovozom na ubytovanie, kde sme si ho v kľude zjedli na terase. 

No a čo konkrétne sme teda jedli? Takým typickým jedlom bola opečená ryža s mäsom a zeleninou, prípadne rezance na rovnaký spôsob, kari na rôzny spôsob a ryby. V podstate podobné jedlá ako v Ázii s tým rozdielom, že v Ázii to bolo chuťovo lepšie. Majú tam ale vynikajúce francúzske dezerty a pečivo! Do pekárne sme chodili pravidelne na výborné sladké croissanty, cannelle bábovky, makronky a podobné dobroty. V reštauráciách mali pravidelne Creme Brulee, Čokoládový fondant…mňam.

Typické maurícijské pivo bolo inak podľa mňa veľmi chutné. Pre milovníkov rumu môže byť zaujímavé aj návšteva rumových tovární na juhu ostrova, odkiaľ si môžete odniesť fľaše kvalitného rumu. My sme vzhľadom k Tobíkovi túto návštevu vynechali, ale navštívili sme podobnú výrobňu tequilly na cestách v Mexiku vrátane ochutnávky a bol to super zážitok.

 

Na názov tohto dezertu si už nespomínam, ale za to si pamätám jeho výbornú chuť. Krehké pečivo, uprostred zmrzlina a čokoládová poleva

 

Ukážka menu v lokálnom podniku

 

Miestne pivo Phoenix


Prvý krát sme sa balili traja

Je 26. januára, deň pred odletom a na zemi rovnám kôpky nášho oblečenia. Náš najmenší člen má tú kôpku samozrejme najväčšiu, patrí mu väčšina kufru a ja si aj napriek tomu lámem hlavu nad tým, či som na niečo nezabudla. Mám pre ňho dostatok oblečenia, liekov, jedla a kozmetiky? Úprimne, neviem. Som mamou po prvý krát a ešte nikdy sme s malým dieťaťom necestovali. Ako vidíte obsah batožiny pre mňa a pre Honzu zrazu prestal byť dôležitý. V hlave mám veľa otáznikov a pochybností, ale už teraz je mi jasné, že balenie na ďalšiu cestu bude o niečo jednoduchšie.

Aby sa nám cestovalo pohodlne museli sme sa zbaliť rozumne a tak berieme so sebou:

  • 1x veľký kufor 
  • 1x menší cestovateľský batoh 35l
  • 1x malý batoh – kde som mala čisto veci pre Tobíka na cestu
  • 1x autosedačka
  • 1x cestovateľský kočík Gb Pockit

Autosedačku sme brali z dvoch dôvodov. Prvým boli presuny na Mauríciu autom a tým druhým bol plán B zobrať ju do lietadla, ak by sa nám nepodarilo pri check-ine rezervovať miesta pri závesnej postieľke. Na stránkach Turkish Airlines som sa totiž dočítala, že pre takto malé dieťa je možné za malý poplatok prikúpiť sedadlo a zapojiť tam autosedačku. Musí ale spĺňať požiadavky na rozmery, aby vám ju dovolili zobrať do lietadla.

S ním aj na kraj sveta.

Čo som zbalila Tobíkovi

O tom, čo som balila pre Tobíka by sa dal asi napísať samostatný článok spolu s obsahom našej lekárničky. Brala som napríklad zásobu plienok iba na prvých 5 dní, pretože na Mauríciu sú normálne supermarkety, v ktorých zoženiete všetko potrebné a dovolím si tvrdiť, že v tých najväčších majú väčší výber produktov než u nás. Tobíka som ešte kojila, ale od 5 mesiaca som mu postupne dávala na raňajky ovocie a mäso-zeleninové príkrmy na obed. Pribalila som preto aj pár kusov sklenených presnídávok, ovocných kapsičiek a detský čaj. Do lietadla sme kúpili balenie kukuričných chrumiek, ktoré dokázali na nejaký čas vždy zabaviť.

Čo sa týka oblečenia brala som mu klasicky všetky druhy pre každý prípad. Dlhé aj krátke. Najdôležitejšie boli klobúčiky na hlavičku, detský opaľovací krém, pas a cumle. 🙂 Jedlo a pitie mal vždy kedy si zachcel u mňa a ostatné sa dalo prinajhoršom kúpiť. Do lietadla som ho radšej naobliekala a celý čas mal na hlave čiapočku kvôli silnej klimatizácii.

Keďže sme cestovali do exotickej destinácie pribalila som aj moskytiéru na kočík a na detskú postielku. 

Letieť, či neletieť?

Všetko vyzeralo byť ideálne, kým sa pár dní pred odletom nezačali v novinách čoraz častejšie objavovať správy o výskyte korona vírusu COVID-19 v Číne. Vo vzduchu už trochu vládol strach, aj keď v Európe boli v tom čase iba prvé dva prípady vo Francúzsku. Rodina nás zo strachu od našej cesty odhovárala, ale my sme už mali zaplatené letenky a ubytovanie, ktoré ani nešli stornovať. Potom, čo sme zvážili pomer rizika sme sa rozhodli vycestovať, ale stále som mala v hlave ako matka takú pochybnosť a strach, či nerobíme chybu. Rúšky a respirátory boli v tom čase v Česku už beznádejne vypredané a tak sme počas cesty dbali iba na zvýšenú hygienu. Musím priznať, že sa mi veľmi uľavilo, keď sme pristáli na Mauríciu alebo v Prahe a opustili tým lietadlá a letiská, ktorých atmosféru mám za normálnych okolností veľmi rada.


Takto prebiehala naša dovolenka na Mauríciu 

Nakoniec opustiť chladnú, zamračenú Prahu a priletieť na slnečný Maurícius, kde bolo zrazu príjemne teplo bola nádhera. Pre toto “kúzlo” milujem cestovať do tepla počas zimných mesiacov. Pár hodín nad oblakmi a ocitnete sa v úplne inom svete. Vtipné je, že keď už v tom teple ste ani vám nepríde divné, že ste boli ešte pred pár hodinami zababušený v kabáte.

S Honzom máme po svete niekoľko ciest, ktoré sme vždy podnikali na “vlastnú päsť” bez cestovky za rozumnú cenu a ani tento krát s Tobíkom sme neurobili výnimku. Ako som už zmienila vyššie, potom, čo som preskúmala oblasti a možnosti ubytovania na Mauríciu sme si rezerovali namiesto rezortu dva apartmány s kuchynkou. Na prvých 6 nocí na severozápade sme zvolili apartmán “Le Mandala Moris”, zatiaľ čo na zvyšné 3 noci na juhozápade ostrova apartmán “Tam studio”.

Moja little rock star prvý krát na pláži.

Prvých 6 nocí na severozápade ostrova

Naše ubytovanie “Le Mandala Moris” sme si objednali klasicky na bookingu, kde má výborné a zaslúžené hodnotenie 9.6/10. Bola tam aj možnosť priplatiť si za raňajky, ktorú sme radi využili a síce varili naozaj výborne, raňajky sa nemenili, takže sme po 6 dňoch už boli radi, že si dáme konečne aj niečo iné. Nabudúce by som si u nich priplatili za raňajky len na dva dni a zvyšok dní ich riešila vlastnou cestou.

Pár dní pred príletom som komunikovala s ubytovaním ohľadom transferu z letiska, pretože je to tak hodina cesty. Síce oni priamo transfer nezabezpečovali, dohodli nám ich známeho taxikára, ktorý nás už čakal po prílete s našou menovkou na letisku. Jedinou nevýhodou je cena za taxi na Mauríciu. Platili sme za ňu cca 50€. Ešte predtým než sme sa s ním stretli sme si tam rozmenili 100€ na maurícijské rupie s trošku nevýhodným kurzom, takže by som povedala, že kde sa dá tam plaťte kartou alebo si radšej vyberajte hotovosť z bankomatu.

Hlavný dôvod, prečo sme zvolili severozápad ostrova bolo počasie, ktoré je na severo-západe ostrova ževraj najlepšie. Nefúka tam toľko ako napr. na juhu ostrova a je tu aj viac slnečných dní. Naše ubytovanie bolo konkrétne v časti Pointe aux canonniers, čo je oblasť blízko turistickej zátoky Grand Baie. V blízkosti sú známe pláže napr. Trou Aux Biches či Mont Choisy, ale nám sa najviac páčila práve miestna pláž v Pointe aux canonniers, hneď za rohom, na ktorú chodilo málo ľudí. Bola čistá a krásna.

Ešte sa ale vrátim k nášmu ubytovaniu, ktoré stojí za zmienku. Le Mandala Moris je malý penzión, ktorý vlastní nemka Anja. Bolo to krásne, kľudné miesto v dedinke a okrem nás tam bolo niekoľko ďalších rodín s malými deťmi. Ak chcete ísť na Maurícius, nevyžadujete all inclusive stravu je to dobrá alternatíva hotelového rezortu.
Hotelový rezort vám dá luxus, pohodlie a relax, ale ten skutočný život, dobrodružstvo a zážitky čakajú hlave za jeho bránami. My sme mali takto možnosť spoznať sa s niekoľkými miestnými ľuďmi, nahliadnuť do ich života, či ochutnať jedlo v ich lokálnych podnikoch.

Le Mandala Moris

Samozrejme, že aj počas dovolenky sme sa riadili režimom nášho Tobíka, ktorý aj naďalej bez ohľadu na to, kde je mal potrebu pozornosti, jedla, či spania. Dni sme obvykle začínali raňajkami na našom ubytovaní, potom sme sa väčšinou zastavili v miestnej francúzskej pekárni po nejakú dobrotu a vybrali sme sa na niektorú z pláží. Čas najväčšieho úpeku sme trávili u nás na ubytovaní, v tieni pri bazéne, aby sme Tobíka chránili pred slnkom.

Jeden deň sme si tu aj požičali auto a urobili si jednodenný výlet, počas ktorého sme navštívili neďalekú botanickú záhradu Sir Seewoosagur Ramgoolam, kde môžte vidieť známe obrovské lekná, množstvo druhov tropických rastlín, či veľké suchozemské korytnačky. Pokračovali sme aj do turistickej časti Grand baie, kde sme navštívili pláže Grand Baie public beach, či Pereybere beach a nakoniec aj veľký super market Super U, v ktorom kúpite naozaj všetko možné aj nemožné. Mali tam väčší výber potravín, než u nás v Česku, či na Slovensku.

Celý výlet bol fajn, ale po návšteve tejto turistickej časti som bola naozaj rada za našu kľudnú dedinku v Pointe aux cannoniers. Najväčšou výzvou celého výletu autom bolo určite šoférovanie po ľavej strane a zvykanie si na druhú stranu vodiča. Honza to ale zvládol výborne.

Prvý deň, prvý západ slnka na pláži Mont Choisy.

 

Jeden z lokálnych podnikov, kde sme si cestou na pláž kúpili neskorý obed.

 

Naše auto na jeden deň. Zariadila nám ho pani majiteľka Anna na ubytovaní cez nejakú miestnu požičovňu. Požičanie vyšlo prekvapivo celkom lacno iba nejakych 25€/deň.

 

Vstup do botanickej záhrady

 

Krásne suchozemské korytnačky

 

Vlhkosť sa tu dala krájať. Urobili sme si tu krásnu prechádzku a Tobík sa v kočíku pekne vyspal. Čo viac si môže mama priať.

Známa turistická zátoka Grand Baie, ktorú tvorí prístav, kde kotvia lode a v pozadí jej public beach -> miestna verejná pláž.

Peyrbere pláž, ktorá je trošku severejnejšie od Grand Baie. Prišli mi celkom podobné.

 

A táto srdcovka je tá najkrajšia pláž priamo v dedinke Pointe aux cannoniers kde sme bývali.

 

Samozrejme schovaní v tieni.

Expert na mäso-zeleninové príkrmy. Na pláži mu chutili o čosi viac. 🙂

 

Takmer bez ľudí a krásne čistá voda. Miestna pláž v Point aux cannoniers.

 

Tobíkov spánok znamenal spánok a opaľovačku pre nás.

Okolie penziónu Le Mandala Moris bolo krásne udržiavané.

A 3 noci na juhozápade ostrova

Ako som zmienila už na začiatku náš druhý apartmán “Tam studio” s kuchynkou bol na juhozápade ostrova v blízkosti krásnej pláže Le morne beach. To, že sa jedná o krásne miesto dokazuje aj fakt, že tu je najväčšia koncentrácia luxusných hotelových rezortov. 

Apartmán “Tam studio” bol už o niečo starší, čomu odpovedala aj cena. Normálne by som nám ho ani nevybrala, ale v tejto oblasti som tak nejak nemala na výber, pretože výber bol celkom žalostný. Nakoniec sme s ním boli celkom spokojní, aj keď mal svoje “muchy”. Apartmán ľudia doteraz na bookingu ohodnotili na 9.2/10, ale sama by som mu dala tak 7/10. Bolo tam čisto, ale v sprche bol celkom často problém s nastavením teplej vody, čo nebolo na kúpanie Tobíka úplne ideálne. Okrem toho je apartmán asi kúsok od nejakej bažiny, lebo vonku na terase tam bolo neskutočne veľa komárov. Samotná poloha bola ale inak dobrá. Iba 7 minút chôdzke od supermarketu s potravinami a 10 minút autom od krásnej pláže Le Morne beach.

Hneď na začiatku pobytu sme si tu požičali auto, pretože s Tobíkom presuny divokými lokálnymi autobusmi neprichádzali v úvahu. Hneď vysvetlím prečo. Jednak sa tie autobusy neriadia žiadným časovým rozvrhom, často krát vám vraj ani nezastavia a jazdia ako šialenci. K tomu riziko, že by nás niekde nepripravených zastihol dážď, nechceli sme nič riskovať. 🙂
Na juh nás inak doviezol ten istý taxikár, čo nás viezol z letiska na prvé ubytovanie. Cesta trvala cca 2 hodiny po pobreží a kým sme sa zabývali bolo už poobedie. Stihli sme západ slnka na pláži Le Morne, ktorá bola naozaj krásna a už sme sa tešili až tam zájdeme počas dňa. Tobík si tam trochu pospal, ale hrozne fúkalo, takže sme sa tam dlho nezdržali. V miestnom supermarkete kúsok od nás sme si nakúpili zásobu potravín na raňajky a vzali take away večeru. 

Naše druhé ubytovanie Tam studio s kuchynkou a terasou.

 

Nádherná pláž Le Morne beach.

 

S krásne čistou vodou.

 

Na Mauríciu som milovala tieto parky, ktoré obklopovali snáď všetky veľké pláže. Bol tam príjemný tieň, pre malé dieťa ideálne.

 

Aj sme ho pár krát okúpali. 🙂 Vždy iba na chvíľočku. Prvé dni sa vody bál, ale to sa bál aj sprchy na ubytovaní. Potom si to tak zamiloval, že si nadšene pískal a nemohli sme ho dostať z vody.

 

Na Mauríciu namiesto klasických paliem lemujú pláže tieto ihličnaté stromy tzv. presličníky. Katalógové pláže s palmami nájdete asi len u rezortov.

Druhý deň nám trochu neprialo počasie, ktoré pripomínalo náš apríl. Využili sme ho ale na výlet do dedinky Chamarel, aby sme navštívili 100 metrový vodopád Chamarel a miestny div “The Seven Colored Earth”. Cesta hore viedla cez pomerne strmé serpentíny, ale ponúkla krásny výhľad na korálové pobrežie Maurícia. Zastavili sme sa tu pri nádhernom vodopáde Chamarel Waterfall, ku ktorému sa nemusí nijak šľapať, aby ste ho videli. Pohľad na tento nádherný stometrový vodopád stojí rozhodne za to. Auto sme potom finálne zaparkovali pri tzv. sedem farebnej zemi “The Seven Colored Earth”. Zafarbené kopce z hliny, ktoré vznikli pri nerovnomernom chladnutí lávy a názov je odvodený od toho, že tu môžte vidieť odtiene 7 farieb. Hneď pri vyhliadke je pekná kaviareň, kde si môžete mimo iné kúpiť aj domáce ovocné nanuky. Doporučujem práve ten sedem farebný s príchuťou “The Seven Colored Earth”.

Kúsok odtiaľ je aj továreň na rum, ktorých je na Mauríciu niekoľko. Keby nám prialo počasie mohli sme podniknúť ešte nejaký ľahší trek do susedného národného parku Black River Gorges. Namiesto toho sme využili možnosť auta a presunuli sme sa ešte polhodinu cesty autom severnejšie do známeho turistického mestečka Flic and Flac, kde sme navštívili miestnu pláž, na ktorej sa Tobík prvý krát vykúpal. Dovtedy mal z vody strach, ale tam ho nejako opustil. Kúpačku nám nečakane prekazila ďalšia dažďová prehánka kvôli ktorej sme brali kočík, deku, Tobíka, xy ďalších vecí a šprintovali do auta. Zážitok určite dobrý. 🙂

Trasa od nás z ubytovania k Seven Colored Earth

100 metrový Chamarel vodopád

 

S Tobíkom a s topiacim nanukom

 

Kúsok farebnej zeme 🙂

Nasledujúce tri dni sme mali o niečo väčšie šťastie na počasie. Bolo krásne jasno a slnečno, preto sme skoro celé dni trávili hlavne na Le Morne pláži. Užívali sme si slnečné lúče, Tobík počas dňa absolvoval svoje 3-4 kratšie spánky, kúpal sa v mori a v čase najsilnejšieho slnka sme boli schovaný v tieni reštaurácie, ktorá je hneď pri pláži. Môžte si tam dať obed za naozaj prijateľnú cenu 4-6€. Bolo tam pomerne dosť turistov.

Inak všetky verejné pláže na Mauríciu nelemujú palmy, ako môžete vidieť na fotkách na interenete ale ihličnaté stromy tzv. presličníky. Pláž Le Morne rovnako ako aj pláž Mont Choicy na severe lemujú po celej dĺžke pláže a vytvárajú tak príjemný tieň, ktorý sme my s Tobíkom rozhodne potrebovali. Palmy sú umelo vysadené pred rezortami a konkrétne na Le Morne pláži som sa bola k jednému prejsť.

Čo sa týka odvozu na letisko vymysleli sme to tak, že sme sa dohodli s požičovňou od ktorej sme mali auto, že nám pošľú šoféra, ktorý nás na našom aute odvezie na letisko a my tým pádom nebudeme musieť platiť ďalší taxík, ktorý je na Mauríciu dosť drahý. Cesta trvala tak hodinku a zobral ju po južnom pobreží, ktoré nás prekvapilo svojou zeleňou a krásnou prírodou. Pláže mi prišli rozhodne krajšie na západe ostrova, ale určite sa oplatí si prejsť aj túto časť Maurícia.

Ako môžte vidieť naša dovolenka prebiehla skôr kľudným tempom a čas sme naozaj trávili hlavne na pláži. Nevymýšľali sme s Tobíkom žiadne krkolomné výlety, či cesty. Prispel k tomu trochu aj fakt, že nám asi tretí deň pobytu trošku prechladol (asi z klimatizíácie v obchode) a odvtedy sme na ňho dávali ešte väčší pozor. 

Aký bol teda Maurícius v skratke?

Oproti iným cestám, trvala naša dovolenka na Mauríciu pomerne krátko -> 10 dní, ale myslím si, že to bolo ale na prvý krát s Tobíkom tak akurát.
Maurícius síce nikdy nebol mojou vysnenou destináciou, ale po absolvovaní tejto našej cesty môžem povedať, že som si ho zamilovala. Síce ma úplne nenadchla miestna kuchyňa, ale príroda je tam nádherná, voda čistá a možností, čo vidieť a navštíviť na tak malom ostrove skutočne veľa. Ako som na začiatku článku zmienila dôvody, prečo je to vhodná krajina pre deti, naozaj sme tam stretli veľa rodín s malými deťmi, aj keď žiadne promenády na prechádzky s kočíkom (ako je tak napr. v Chorvátsku) tam nenájdete a čo je horšie, bohužiaľ ani chodníky pri ceste. Ja som bola vďačná za príjemné parky s cestičkami v tieni hneď pri plážach, v ktorých som chodila uspávať Tobíka.

Takže keby som to mala na záver zhodnotiť, určite nájdete priamo v Európe lepšie destinácie pre cestu s takto malými deťmi. Výhodou je krátky let, lepšia infraštruktúra a chodníky! 🙂 Ak ale chcete alebo môžte cestovať iba počas zimných mesiacov potom je Maurícius určite dobrá voľba. Tu je ešte pár záverečných postrehov:

  1. Maurícius na mňa pôsobil ako mix Európy a Ázie
    Konkrétne mi napadá kombinácia Bali, Srí Lanky a Francúzska. Napríklad sme išli po ulici, kde bol úplne obyčajný obchod s potravinami, ktorý je typický pre Ázijské krajiny a hneď za rohom moderná pekáreň s francúzskym pečivom. 
  2. Krásne pláže a ich okolie
  3. Korály vo vode
    Častkrát boli vo vode úlomky mŕtvych korálov alebo väčšie kamene, preto je na niektorých plážach dobré mať topánky do vody. My sme ich nemali vôbec a zvládli sme to v pohode bez nich, ale záleží, kde sa budete pohybovať, pretože som čítala, že pri niektorých plážach je zase väčší výskyt morských ježkov. My sme našťastie žiadneho nestretli.
  4. Chodníky skôr neexistujú
    Na neexistujúce chodníky som bola zvyknutá v Ázii, ale s Tobíkom mi táto skutočnosť samozrejme vadila oveľa viac. Častokrát sme museli tlačiť kočík po okraji cesty, čo nebolo vôbec príjemné.
  5. Miestna doprava autobusom
  6. Miestna kuchyňa si nás úplne nezískala