fbpx
Top
  >  ÁZIA   >  Najväčším zážitkom v Laose bola Gibbon experience

Spanie v domčeku na strome 40 metrov nad zemou? Jazda po lane v rovnakej výške? Prechádzanie Laoským pralesom a sprchovanie v džungli? To všetko sme zažili počas Gibbon Experience! Ako sa hovorí, zážitky sú niečo, čo vám nikto nevezme a už teraz viem, že na tento budeme spomínať do konca života. 🙂

Aby som to upresnila, Gibbon experience je dobrodružná expedícia v Laoskom pralese, počas ktorej spíte v domčekoch postavených na stromoch a jazdíte po lanách (tzv. ziplines). Znie to dobrodružne, však? 🙂
Celý tento koncept vymyslel francúz Jean-François Remaux, v rámci jeho projektu za účelom ochrany dažďového pralesa v roku 2008 a v súčasnosti je v pralese postavených asi 7 drevených domčekov. Číslo nie je konečné, budujú ďalšie!

Možno si hovoríte, prečo sa táto expedícia volá Gibbon Experience. Nuž cieľom celého výletu do džungle je okrem jazdenia po lanách a spania na stromoch aj pozorovanie vzácnych opíc – Gibonov. Bohužiaľ v celom pralese ich je iba niekoľko a pravdepodobnosť, že nejaké uvidíte je naozaj nízka. Počas toho, ako sme tam boli my neviem o nikom, kto by nejaké videl a to som sa bavila aj s ľuďmi z iných skupín.
Asi musíte mať poriadne šťastie. Počas mojej bezsennej noci som mala pocit, že nejaké Gibony počujem, ale ťažko povedať, či to boli naozaj oni. Nemal mi to totiž kto potrdiť.

Osobne som sa o tomto úžasnom zážitku dozvedela vďaka objaveniu cestovateľského portálu travelistan.sk, kde Martin Navrátil popisoval tento zážitok po návrate z ich dlhej cesty. Boli sme nadšení a hneď sme si povedali, že do toho musíme ísť.
Otvorila som teda webové stránky gibbonexperience.org  a naše nadšenie vystriedal tak trochu šok, keď sme zistili koľko tento zážitok stojí!

Na výber sú tri druhy expedície:

-Waterfall (3 dni) – cena 295 €/osobu
-Classic (3 dni) – cena 295 €/osobu
-Express (2 dni) – cena 195 €/osobu

Za 3 dni je to fakt veľa, ale potom, čo sme zvážili pre a proti sme sa rozhodli do toho ísť! Keďže nemáme radi nudu vybrali sme si tú najviac náročnú expedíciu s návštevou vodopádu, ktorá mala trvať 3 dni. 😀
Oproti klasickej je náročnejšia a rozdiel je hlavne v tom, že je tam denne aspoň 3 hodinová túra po džungli + ako bonus kúpanie pod vodopádom. Express expedícia je zase určená pre ľudí, ktorí majú na cestovanie po Laose málo času.
Nedostanete sa počas nej tak hlboko do džungle ako u ostatných.


Pár mesiacov pred cestou som sa pri predstave, čo všetko bude na nás číhať v Laoskom dažďovom pralese začínala trochu klepať a to nehovorím o svojom strachu z výšok, v ktorých sme mali okrem jazdy na lanách tiež spať v domčeku, ktorý bol postavený 40 metrov nad zemou. Aby toho nebolo málo, boli sme varovaní, že sú tam stromové potkany a tarantuly.

Stromové potkany mi pred návštevou pralesa nič nehovorili, takže som sa ich ani nebála, ale tarantuly?! To niee. K môjmu celkovému strachu neprispieval ani fakt, že v pralese sú pijavice, ktoré sa vám dostanú aj cez ponožky a topánky, aby sa vám prisali na pokožku. Po ich odstránení vám zostanú drobné krvácajúce ranky. Nie je to nič nebezpečné, ale nepríjemné rozhodne áno.
Pre tento účel sme si teda pribalili so sebou aj vysoké ponožky, ale nemali sme miesto na turistickú obuv a tak sme mali iba obyčajné botasky. Nakoniec sme to hravo zvádli aj s nimi. 🙂

IMG_1522

Výstroj nasadená! Sme pripravení vyraziť.

Asi už z úvodného predstavenia Gibbon Experience správne tušíte, že tento výlet do džungle bolo pre mňa prekonanie všetkých možných strachov. A musím priznať, že som na seba spätne hrdá, že som to zvládla. Bol to zážitok na ktorý do konca života nezabudnem! 🙂


MALI SME ŠŤASTIE:

Ten kto nás dobre pozná vie, že si nechávame veci na poslednú chvíľu. Keďže som celý náš výlet organizovala ja, padá to celé na moju hlavu. 😀 Tak nejak sme stále nevedeli, ako budeme cestovať, ktoré dni kde strávime a rozlúskla som to až veľmi tesne pred odletom z Bali. Na Gibbon Experience som písala email 13. decembra, že máme záujem o Waterfall experience v čase od 16-21. decembra. Veľmi rýchlo som dostala odpoveď, že bohužiaľ už majú obsadené termíny do konca mesiaca.
Však čo som čakala pár dni pred. My sme tam, ale strašne moc chceli ísť a viete, že keď niečo veľmi chcete ono sa vám to splní 🙂 obzvlášť, keď si nepripustíte tú možnosť zlyhania.

Aj toto bol jeden z momentov, kedy sa mi potvrdilo, že máme niekedy neuveriteľné šťastie. Ako odpoveď som im napísala, že máme o túto Waterfall experience veľký záujem a keby sa uvoľnili 2 miesta sme ochotní to hneď zaplatiť.
No a čo sa nestalo? O 2 hodiny na to mi prišiel do schránky ďalší email v ktorom mi píšu: “Máte šťastie, bola zrušená jedna rezervácia, môžete mi na 100% potvrdiť vašu účasť?” a bolo to. 🙂

NEKONEČNÁ CESTA DO HUAY XAI:

Plánovanie Laosu na poslednú chvíľu sa podpísalo tiež na nesprávnom rozmiestnení našej cesty. Ako začiatok poznávania som zvolila mesto Thakhek na juhu Laosu, kde sme začali náš takmer 500 km okruh na motorke —> článok o tomto výlete si môžete prečítať TU.
Bohužiaľ Gibbon Eperience začína na úplne opačnej strane Laosu v meste Huay Xai, ktoré je pri Thajských hraniciach a nám/ skôr mne sa naskytla otázka, ako sa tam dostaneme. Samozrejme sme mali dve možnosti – autobusom alebo letecky. Lietadlo bolo veľmi lákavé, ale letenky boli pomerne drahé, tak sme zvolili cestu autobusom.
A tá bola nekonečná!

IMG_1480

Malé dievčatko nám spríjemnilo cestu do Vientiane. Tajne sme ju kŕmili popcornom 🙂

Cestovali sme viac ako 24 hodín. Z mesta Thakhek sme ráno vyrazili do mesta Vientiane – cesta trvala 5 hodín . Odtiaľto sme išli 24 hodín miestnym obyčajným autobusom, v ktorom sme boli po celú dobu jediní turisti. Samotný autobus mal už najlepšie času za sebou a cestou sa aj raz pokazil.
Hneď pri nastupovaní sme namiesto vody obdržali sáčky na zvracanie. Najskôr sme sa tomu smiali, ale cestou sme pochopili ich účel. Asi keby sme nešli autobusom, tak by som sa nikdy nedozvedela, aká je Laos hornatá krajina. Vzdialenosť 50 km nám teda trvala dvojnásobnú dobu, pretože sme išli cez samé serpentíny.

Takže okrem nonstop rizika, že sa zrútime do priepasti, ak to náš šofér nevytočí, sme občas počúvali, ako niekto zvracia. Proste idylka.
Pauza na záchod bola zhruba každé 3-4 hodiny. Záchody boli samozrejmé iba turecké, ktoré splachujete tak, že máte u záchodu kýbeľ s vodou a nádobku s ktorou tú vodu naberiete a ručne spláchnete. Okrem toho, že sme sa premáhali, aby sme vôbec ponorili ruky do tej vody (mala by byť čistá, ale aj tak :D) tam častokrát chýbali umývadla, takže mať po ruke dezinfekciu na ruky, tu bola nutnosť!

IMG_1468

Takto vyzeral autobus na našu 24 hodinovú cestu. Hurá!

IMG_1471

Dáte si sušenú rybku? My sme si teda nedali.

Zastávka bola väčšinou na nejakom trhu, kde bola okrem záchodu aj možnosť zakúpenia jedla. Jednalo sa hlavne o sušené ryby a rôzne pripravované mäso, ale keď sme videli, ako s ním narábajú v tom teple, prešla nás všetka chuť. A tak sme boli skoro celú cestu boli na mandarinkách 😀

Do Huay Xai sme prišli večer 17. decembra totálne vyčerpaní a to nie len fyzicky, ale hlavne psychicky. Autobus sme nechceli vidieť na veľmi dlhú dobu.

IMG_1915

Západ slnka v Huay Xai po absolvovaní Gibbon Experience.

Čo sme mohli urobiť inak:

1.možnosť – Namiesto Thakheku sme mohli ísť po prílete do Bangkoku vlakom na sever do Thajského mesta Chiang Mai, odkiaľ je to do Laoského mesta Huay Xai 5-6 hodín cesty.
2. možnosť – Absolvovať jednu cestu letecky alebo priletieť do Luang Prabang a odtiaľ si zobrať nočný autobus do Huay Xai.
3. možnosť – Zobrať si z Vientiane autobus do Luang Prabang, tam si chvíľu oddýchnuť a na noc pokračovať VIP sleeping busom.

IMG_1927

Takto vyzerá VIP sleeping bus v Laose. Každá dvojica má vlastnú posteľ s vankúšom a perinami. Nepríjemná situácia nastane vtedy, keď sa na takej posteli ocitnete s cudzím človekom 😀

ZAČÍNAME GIBBON EXPERIENCE!

Do kancelárie Gibbon Experience v Huay Xai sme dorazili pred 8 hodinou ráno, aby sme stihli za tento výlet vôbec zaplatiť (normálne sa má platiť deň predtým, ale ak nestíhate môžete prísť aj ráno). Zvolili sme platbu kartou, za ktorú bol síce 3% poplatok, ale vyplatilo sa nám to viac ako výber z bankomatu.

Výber z bankomatu v Laose —> Nevýhodou bankomatov v Laose bolo to, že za každý výber tu bol poplatok 50 000 kip/ 5.70€ a maximálna možnosť výberu bola 1 000 000 kip/114€.

Stihli sme ešte extrémne rýchle raňajky v susednom podniku, po ktorých nasledovalo poučenie o bezpečnosti v kancelárii. To tam už boli všetci účastníci Gibbon Experience a nebolo nás málo.
Mohli sme si tu nechať naše veľké ruksaky v malej miestnosti, pričom sme boli vopred upozornení, aby sme si v nich nenechali žiadne jedlo, pretože inak nám ich môžu rozhrýzť potkany.
Názornú ukážku rozhryzeného ruksaku sme uvideli hneď po návrate. Jedna Švédka sa prišla na to posťažovať. Chcela od nich samozrejme kompenzáciu, ale keď ju vyzvali, aby otvorila ruksak a dokázala že tam nemala jedlo, tak vycúvala.

Okrem toho sme každý dostali biele rukavice, ktoré mali chrániť naše ruky pred spálením, ak by sme sa dotkli lana a zvyšok výstroje sme mali dostať až v pralese. Nastúpili sme teda do malých dodávok a čakala nás 2 hodinová cesta. Prvá hodina bola pomerne nudná, pretože sme išli po asfaltovej ceste, ale potom auto prudko odbočilo dolu kopcom na hlinenú cestu a zamierilo si to rovno cez rieku. Vtedy sme si povedali, tak teraz začína dobrodružstvo!

IMG_1884 (1)

V takýchto mini dodávkach sme absolvovali 2 hodinovú cestu.

Po hodine sme vyhrkaní vystúpili z dodávky v malej dedinke, ktorá slúži ako začiatočný bod pre Gibbon Experience. Čakali tu už skupinky ľudí, ktorí Gibbon Experience práve ukončili a čuduj sa svete, medzi nimi boli aj Slováci! 🙂 Hneď nám dávali rady:
“Bacha na potkany! Sú tam aj pavúky! Na noc schovajte všetko tekuté, všetko jedlo, aj ponožky, pretože potkany všetko zjedia a roztrhajú.”
Začínala som mať pocit, že sme sa dali skôr na nejaký hororový zážitok. Zobrali sme si rady k srdci a rozlúčili sme sa s nimi. Predtým, než sme vstúpili do pralesa nám dali možnosť rozdeliť sa do 2 skupiniek s tým, že jedna mala ísť k vodopádu dnes a druhá zajtra. Takže by sme sa na druhý deň prehodili.

Väčšina ľudí chcela ísť z nejakého dôvodu k vodopádu hneď prvý deň a tak sme v našej skupinke zostali iba šiesti. Ja, Honza, dve Austrálčanky a dve Američanky. Nakoniec sa ukázalo, že lepšiu zostavu sme nemohli mať a Honza do ženského kolektívu skvele zapadol. Celú našu skupinku doplnil náš sprievodca (guide) Pisanou.

IMG_1496

Vstupujeme do pralesa

IMG_1517

Mali sme šťastie, že nepršalo. V dažďovej sezóne musí byť chodenie po takomto blate trošku iný zážitok.

IMG_1510

Na desiatu sme dostali výbornú bagetu.

IMG_1513

IMG_1567

Drevené schodíky, ktoré vedú k prvému lanu.

IMG_1526 (1)

Na tieto detičky sme natrafili v pralese. Náš guide Pisanou nám vysvetlil, že keď nemajú školu chodia samé s košíkmi a motykami do pralesa, aby tu vykopávali nejaké korene (nepoznali sme aké) a následne ich mohli predať na trhu.

IMG_1518

Usilovní pracovníci

SUPER GUIDE PISANOU:

Každý sprievodca v Gibbon experience je lokál a pozná to miesto veľmi dobre. Ten náš sa volal Pisanou a zo začiatku som mala problém zapamätať si jeho meno, ale veľmi rýchlo sme vymysleli pomôcku, že Pisanou = Peace on you! 😀
Bol super, hovoril veľmi dobre anglicky a bavil nás nielen príhodami, ale aj hádankami a tak cesta v pralese ubiehala veľmi rýchlo.

Čo sa týka bezpečnosti, tak ma veľmi prekvapilo, že tú druhú noc nás nechal spať na strome úplne samých, pretože vraj musel spať na nejakom inom mieste. Inak sme mali počas celého výletu veľkú voľnosť a ako náhle sme sa dostali na svoj treehouse, mohli sme si robiť toľko okruhov po lanách, koľko sme len chceli. Podmienkou bolo, aby sme nejazdili za tmy.

Pisanou nám vždy večer o 5 doniesol teplú večeru, ráno raňajky a vďaka konvici s horúcou vodou, ktorú ohrial mimo treehouse nám pripravil aj kávu a čaj.

AKO SA ŽILO V DOMČEKU NA STROME?

V detstve sme mali u starkej na záhrade postavený malý domček na strome, ktorý bol úplne jednoduchý a zmestili sme sa tam maximálne traja s tým, že sme sa už nemohli hýbať. Bratranec ho postavil fakt šikovne, ale domčeky v pralese vo výške 40 metrov na ktorom sa vyspalo kľudne aj 10 ľudí boli úplne iný level.

IMG_1538

Náš super sprievodca Pisanou = Peace on you

TAKTO VYZERAL NÁŠ POBYT V DOMČEKU NA STROME:

V domčeku nechýbala kuchynka, kúpelňa so záchodom a sprchou, ale čo ma úplne šokovalo bola PITNÁ VODA PRIAMO Z KOHÚTIKA.
Myslím, že ju ťahali trubkami z potôčika až hore na strom. Okrem toho tu bola aj elektrika, takže sme sme mali svetlo nielen v hlavnej miestnosti a aj v “kúpelni”, ktorá bola provizórne oddelená látkami.

IMG_1689

Nechýba tu ani umývadlo.

záchod

Použiť záchod na strome je fakt zážitok.

Na prvý treehouse č.7 sme dorazili o pol 4 poobede a mali sme teda do zotmenia zhruba 2 hodiny času. Využili sme to na jazdenie po lanách s tým, že sa nám podarilo stretnúť aj inú skupinku ľudí, ktorí mali iba Express 2-dňovú expedíciu. Potom, čo sme otestovali ľadovú sprchu s výhľadom na prales (čisté uteráky sme dostali v domčeku na strome) nám Pisanou doniesol večeru a zase niekam odišiel.

Jedlo nám vždy doniesol v obedári, pričom v každej nádobke bolo niečo iné – dusená zelenina, mäso, hríby a k tomu veľa ryže. Každý sme si nabrali, koľko sme potrebovali a keďže sme boli iba 6, vždy sme mali jedlo navyše (bežne je na strome skupinka 9 ľudí).

No a po večeri sme sedeli, debatovali a hrali karty. Za tie dva dni sme sa naučili nové hry a po dlhom čase sme aj poriadne precvičili angličtinu.

IMG_1544

Naša skvelá skupinka

IMG_1552

Návšteva prvého domčeku.

IMG_1615

Príjemné posedenie, čo poviete? 🙂

IMG_1602

IMG_1582

Tak a ideme na to!

IMG_1850

Honza už má ďalšie selfie do zbierky. Tentokrát s domčekom na strome.

IMG_1627

Západ slnka v údolí.

IMG_1874

Stôl pripravený na večeru.

“HOUSEKEEPING” – NEČAKANÝ NOČNÝ NÁVŠTEVNÍK:

Ako som spomínala, potom čo nám Pisanou doniesol večeru, tak opäť zmizol preč do kuchynky, ktorá bola mimo strom. Akurát sme večerali, keď sme počuli, že niekto ide po lane smerom do našeho domčeka. Potom, čo dorazil iba zakričal “housekeeping” a kým sme ho nevideli, neriešili sme to.
Keď však prišiel ku nám, bolo podľa foťáku na krku zjavné, že to nie je nikto miestny. Bol to chlapík z Indonézie žijúci v USA, ktorý bol na Classic expedícii a zjavne trochu zablúdil. “Nemáte vodu a baterku? “ 😀 to sme sa už začali smiať – čistý Robinson.

Zistili sme, že je z domu číslo 1, ktorý bol od nás vzdialený tak 1-2 hodiny cesty po lanách a cez džungľu. O chvíľu dorazil aj náš sprievodca Pisanou, od ktorého som čakala, že ho v noci už nikam nepustí a presvedčí ho, aby tu s nami spal. Namiesto toho mu dal baterku a naviedol ho ktorým smerom má ísť. Chlapík bol nervózny, ale tváril sa, že všetko v pohode a že vie kam má ísť.
Potom, čo odišel sme čakali, že sa o chvíľu vráti naspäť nejakým iným lanom, pretože na domček viedli dve cesty, ale on fakt išiel do tej džungle hľadať cestu k svojmu domu. To, že tam sú tigre, leopardy a medvede už asi všetci ignorovali.

Jedným slovom neuveriteľné a túto skúsenosť by asi nikto nechcel zažiť. V každom prípade náš sprievodca Pisanou sa nad tým iba zasmial a bral to veľmi s nadhľadom. Bohužiaľ sa nám už nepodarilo zistiť, či našiel cestu naspäť. Verím, že áno a zostal mu iba zážitok na celý život.

IMG_1636

Už sa učíme nové hry.

ZHASLI SME SVETLÁ A CELÝ STROM OŽIL:

Asi si hovoríte, ako sme na tom strome spali. Osobne som sa moc na ten moment, kedy pôjdeme spať veľmi netešila, ale bohužiaľ prekvapivo prišiel pomerne skoro. Pisanou sa zdvihol na odchod do spánku už o pol 9 večer, pomohol nám postaviť naše stany a my sme išli spať tiež.
Každá dvojica mala svoj stan – 2 matrace s čistou plachtou. k tomu vankúše a oblečené periny. Nad stanom bola natiahnutá látková plachta, ako ochrana pred komármi a ostatnou zverou.

Vzhľadom k tomu, že sme na streche našli niekoľko veľkých pavúkov, tak predtým než sme si ľahli, sme sa viackrát uistili, že je plachta poriadne zastrčená z každej strany pod matrace. Ako sme zhasli svetla a uložili sa na spánok mala som pocit, že ožil celý prales a aj náš strom. Honza si ešte do polnoci čítal knihu, ale keď zaspal aj on zostala som na ten strach sama. Neustále som počúvala kroky, dupot a hryzkanie stromových potkanov. Nevedela som sa dočkať rána a myslím, že som prebdela celú noc.

IMG_1877

Pod takýmto gigantom sme mali rozložený náš stan. Najhoršie bolo, že tesne pred spaním zmizol a nevedeli sme ho nájsť.

Tá druhá noc v domčeku pri vodopáde bola ešte horšia, ale výhodou bolo to, že som na ten strach už nebola sama. Dievčatám sa tiež nedarilo zaspať, keďže tam furt behali potkany a s Honzom sme ľutovali, že nemáme štuple do uší!
Najhoršie bolo, že tú druhú noc sme mali stan blízko mostíku, od ktorého sa chodilo na lano. Potkany si zjavne razili cestu k domčeku aj po lane, pretože v noci sme zreteľne počuli, ako tam na ten mostík zoskakujú, čo bolo hneď pri našich hlavách a nebolo to teda nič príjemné. Neustále som svietila na plachtu, či k nám neprenikli do stanu.
Hovorila som si: “Tak za toto sme platili??” 😀

Hororová noc, ale snáď som vás týmto rozprávaním neodradila. Na stromoch som sa síce nevyspala a hrozne som sa bála, ale verte mi je to zážitok.

IMG_1655

Konečne som sa dočkala rána. Otvorili sme si “okno” 😀

IMG_1659

Takto vyzeral náš postavený stan.

IMG_1661

Dobré ránko! Aspoň niekto je vyspinkaný do ružova 😀

IMG_1670

Takto vyzerajú matrace na ktorých sme spali.

IMG_1656

Naše vchodové dvere 😀

IMG_1867 (1)

Ľadová sprcha s výhľadom na prales – nezabudnuteľný zážitok. 

DOBRODRUŽNÁ JAZDA V HMLE:

Ráno po prvej noci sme sa sklamane započúvali do padajúcich kvapiek. Našťastie to nebol dážď, ale prebudili sme sa do úplnej hmly, ktorá sa kondenzovala na kvapky. Pred raňajkami sme si dali ešte dobrodružný okruh na lánach v hmle, kedy sme miestami fakt nevideli kam ideme.
Na domček sme sa vrátili úplne špinavý z toho, ako na nás kvapkala špinavá voda z lana.

Po 2 hodinách hmla úplne zmizla a vystriedala ju modrá obloha a slniečko. Mali sme fakt šťastie na počasie! Rozhodne sa vyplatí prísť tu počas suchej sezóny. Neviem si predstaviť niektoré úseky v pralese v období dažďov. 😀 asi to musí byť poriadna divočina.

IMG_1678

Lano a hmla = neodolateľná kombinácia.

VODOPÁD A JAZIERKO BOLI SUPER NA SCHLADENIE:

Počas druhého dňa sme sa presunuli k druhému domčeku č.6 pri vodopáde a okrem kúpania sme si tu dali aj 3 okruhy po lanách (bez našeho sprievodcu, ktorý mal vlastný program), pričom jeden zabral tak 45 minút času – kombinácia jazdy po lanách a chodenie po pralese.

Vodopád bol síce maličký, ale bolo u neho super jazierko s ľadovou vodou a malá zipline po ktorej sme sa niekoľko krát spustili do vody.

IMG_1773

IMG_1743

Aj po takomto provizórnom bambusovom mostíku sme museli prejsť.

IMG_1768

IMG_1751

Pripravený na skok do ľadovej vody.

IMG_1765

A už je skoro tam.

ZÁVER GIBBON EXPERIENCE:

Popísala som tu náš zážitok, čo najpodrobnejšie a snáď som vás niektorými detailami neodradila. Za seba musím povedať že som neskutočne vďačná za to, že sme mali sucho a tým pádom sme nemali žiadne pijavice.
Pavúky na strome boli strašidelné, ale na druhú stranu nás nenapadli. Stromové potkany to je niečo, čo musíte zažiť, aby ste tento zážitok pochopili. Hlavne si pred nimi všetko dobre schovajte, zjedia všetko, čo im stojí v ceste (teda okrem vás :D).

V úvode som spomínala, že sa bojím výšok. Prekvapivo som ale tomu lanu, aj viazaniu asi dostatočne dôverovala, pretože aj keď sa niekedy stalo, že som nedošla až do konca a zostala som visieť vo vzduchu, nebála som sa ten úsek prerúčkovať.

IMG_1789

IMG_1882 (1)

Na záver fotka našej skvelej skupinky.

IMG_1891

Zbohom Gibbon Experience

Na záver len dodám, že pokiaľ budete mať cestu do Thajska alebo Laosu určite nevynechajte tento zážitok! Zvládne to každý! 🙂 na túto expedíciu môžu chodiť dokonca aj deti.

P.S. : Nechcete počúvať behajúce potkany? zoberte si so sebou štuple do uší!
Ak budete mať ďalšie otázky neváhajte mi napísať na facebook do správy alebo na email travelismus@gmail.com.

Zdraví vás dobrodružne naladená Čajky 🙂

IMG_1527

post a comment