fbpx
Top
  >  ÁZIA   >  INDONÉZIA   >  LOMBOK   >  Presun do divočiny – ostrov Lombok

     Ráno sa prebúdzam na to, že ma poriadne bolí žalúdok. Kŕče neustávajú ani po tabletke, ani po raňajkách a tak tíško trpím a premýšľam čo som včera zjedla. Označujem za podozrivé rizoto čo som mala včera na večeru, nič iné mi ani nenapadlo. Honza sa našťastie cíti dobre. Balíme všetky veci a iba neradi odchádzame. Včerajší večer v miestnom bare bol moc fajn, od surfárskej dvojice sme si odniesli množstvo cenných tipov. Kvôli jednému z nich musíme teraz upraviť dohodu s Kenchangom.

Rozmýšľame, čo si vymyslíme za dôvod zrušenia našej cesty so speedboatom, aby nám peniaze bez problémov vrátil. Po čase prichádza Kenchang na motorke, sadáme si s ním a robíme si pamätnú fotku. Je to fakt týpek…bude nám chýbať! Vybaví a zoženie všetko čo treba.
Musíme mu ale trošku zaklamať, aby sa na nás nenahneval a tak mu vysvetľujeme, že sme sa rozhodli ísť namiesto Lomboku do Ubudu a bude nám teda stačiť odvoz do Padang Bai (prístav na Bali). Za zvyšok cesty chceme teda vrátiť peniaze. Samozrejme, že nás chvíľku nahovára na divoký Lombok, ktorý je hrozne super a my ho nemôžeme zmeškať, ale sme neoblomní. Vracia nám teda peniažky a cesta do Padang Bay nás stojí 175 000 Rp/ 12.25 €.

IMG_5227

Nastupujeme do mini-autíčka k ďalším turistom a odvážajú nás na opačnú stranu ostrova blízko žltého mostu, ktorý spája ostrovy Nusa Lembongan a Nusa Ceningan. Čaká tu už kopec turistov a ďalšiu kopu dovážajú. Nanešťastie sú medzi nimi aj naši slávny susedia, ktorým sme v noci vymenili dobrú stoličku za našu zlomenú, asi sa ich len tak ľahko nezbavíme – karma nás prenasleduje.

Ja si idem radšej na to čakanie kúpiť coca colu s nádejou, že utíši môj žalúdok. Trošku to pomáha. Sme tu ešte minimálne ďalšiu hodinu a potom postupne nastupujeme do malej loďky. Dováža nás ku väčšej, ktorá parkuje obďaleč, pretože v oblasti, kde sa nachádza most je skutočne nízka voda a nedostala by sa tam. Vyrážame odtiaľto 10.30 a cesta trvá polhodinu.

IMG_5229

IMG_5225

IMG_5224

mapV prístave Padang Bai sa predierame množstvom domácich ľudí pokrikujúcich na nás rôzne ponuky. Najčastejšie je to na odvoz taxíkom alebo na jedlo. Čaká nás pomerne dlhá cesta, máme iba oriešky a proteinové tyčinky, v ponuke však majú iba “snacky” alebo predražené ovocie. Po niekoľkých metroch už tie ponuky z každej strany začíname ignorovať a ponáhľame sa kúpiť si lístky na trajekt. Pýtame sa taxikárov na správny smer, niektorí nás navigujú slovne, ale jeden z nich to berie do vlastných rúk a predáva nám priamo lístky za 45 000 Rp/3.15 € osobu. Cesta trajektom oproti speedboatu za 300 000 Rp/ 21 € je teda poriadny rozdiel v cene a čo som počula, tak aj v bezpečnosti.

Vchádzame na obrovský trajekt a ideme rovno do časti na sedenie, kde je kopec miestnych ľudí a pripadáme si tu ako jediní turisti. Ja som rada, že sedím, pretože žalúdok mám stále zovretý bolesťou. Medzi uličkami sedačiek chodí kopec Balijských žien s košíkmi na hlavách plných vody a “snackov”. Neustále sa pri nás obmieňajú a ponúkajú nám niečo na predaj, nepomáha ani ignorácia. Nakoniec si od jednej berieme vodu a po neustálom dobiedzaní si Honza berie aj vrecko s masom a ryžou. Potom čo sme ale posúdili, že to má tá pani celý deň v teple a na slnku to radšej ani neochutnáva.

Zrazu zazvoní siréna, na čo sa strachom trošku stuhnem. Asi preto, že som si včera čítala aj pár príbehov o tom ako tieto lode medzi ostrovami nedošli do cieľa a ľudia na palube sa utopili, lebo tam neboli záchranné vesty. Priamo pred nami sú však skrinky na ktorých je nápis “lifejackets” tak sa upokojím. Kapitán chcel iba sirénou ohlásiť odchod z prístavu a tak o 12.00 vyrážame z Bali.

IMG_5228

DSC_0213 (1)

Počas cesty si prezeráme celú loď vrátane “tureckého záchodu”, ktorý sa splachuje manuálne naberaním vody myskou. Nakukávame tam aj úplne hore na palubu a stretáme tu aj štvoricu turistov. Pomerne dosť tu fúka, takže sa tu dlho nezdržiavame. Našu polohu lode priebežne sledujeme v mobile pomocou GPS. Cesta je dlhá a zhruba o 4-tej prichádzame do prístavu Lembar na Lomboku. Dohadujeme sa ešte s dvomi turistami, ktorí idú tiež do Kuty, že budeme zdieľať taxík. Majú už nejaký zajednaný vrámci lístka na loď. Stálo ich to 250 000 Rp/ 17.50 € pretože ich niekto ochotný v prístave oklamal. Keby si kúpili lístok na trajekt aj taxík sami, mohli ušetriť 100 000 Rp/ 7 €, takže ich to zistenie vemi neteší.

Prístav Lembar je známy aj tým, že taxíkom tu vládne miestna mafia a preto taxíky bluebird s taxametrom nechcú do oblasti prístavu jednak pustiť a ani vám nechcú povedať, kde tie taxíky parkujú.
Po vystúpení z trajektu nasledujeme našu dvojicu s ktorou máme nastúpiť do taxíka, ale taxikár nás odmieta zobrať. Chlapci s ktorými máme ísť nie sú veľmi nadšení keď zisťujú, že za cestu čo zaplatili predsa len neušetria.
Hľadáme si teda rýchlo vlastný taxík a dohadujeme si cestu do Kuty za 100 000 Rp/ 7 € osobu. Cesta trvá 1 hodinku a počas nej nestretáme žiadnych turistov, až kým sa nepriblížime ku Kute. Za to zisťujeme, že príroda je úplne krásna a väčšinou nedotknutá.

Na Lomboku sme si podobne ako na ostatných ostrovoch rezervovali ubytovanie dva mesiace vopred. Tu nás čaká skromné, ale pekné bývanie Santai homestay za 125 000 Rp/ 8.75 € osobu. Prichádzame tu o 5-tej hodine večer, ten presun z jedného ostrova na druhý nám zabral viac času než sme si mysleli. U brány nás víta s úsmevom mladý chalan, ktorý to tu má na starosti a pôvodne si myslíme, že je aj majiteľ. Je veľmi milý ukazuje nám izbu a peniaze chce až keď budeme odchádzať.
Izba je krásne čistá a jednoducho zariadená, avšak po nakuknutí do kúpelne zisťujeme, že tam nie sú dvere. Asi sa s Honzom neplánovane zblížime viac než sme mysleli…

IMG_5230

FullSizeRender

Po náročnej ceste si sadáme vonku na stoličky, ktoré máme spolu so stolíkom na miniteraske. Bude ideálna na raňajky a sedenie po večeroch. Všímame si tam zaparkované skútre a dohadujeme sa s našim novým kamošom na cene. Je ochotný požičať nám skúter na dnešný večer zdarma a od zajtra na dva dni za 50 000 Rp/ 3.50 € deň.
Rozhodli sme sa skočiť na ňom rovno na večeru. Cetrum Kuty je od našeho ubytovania vzdialené iba necelých 5 minút jazdy. Nachádza sa tu aj miestny malý supermarket.
Pri ňom získavame našu prvú skúsenosť s detskými predajcami. Hneď čo sme zaparkovali pred supermarketom obkľúčili nás asi štyri deti. Ponúkajú nám na predaj náramky rôznych druhov, chvíľu sa tam s nimi dohadujeme a chceme nejaké nakúpiť domov ako suveníry.

Problém je ale v tom, že nemáme drobné, oni nám nemôžu vydať a v supermarkete nemajú na rozmenenie. Navrhujeme im, že si náramky prídeme kúpiť zajtra. Samozrejme sa to neobišlo bez ich silného nesúhlasu, ale zachraňujú nás okoloidúci turisti, ktorých si vybrali ako ďalšie obete.
To bol náš náročný deň plný cestovania, odmietania a pre mňa aj bolesti žalúdka. Zajtra nás čaká objavovanie nádherných pláží a divokej prírody ostrova Lombok.


Chcete tipy ako si našetriť na cesty pri bežnom plate? Ako výhodne precestovať celý svet?
Doporučujem vám knihu TRAVEL BIBLE (v českom jazyku). Sama som ju začala čítať s pochybnosťami, že je to len ďalšia kniha plná omáčok, ale naopak prekvapila ma reálnymi tipmi a širokým obsahom. Na stránke travelbible.cz nájdete aj odkaz, kde si môžete zadarmo stiahnuť ukážku knihy.

Upozornenie: Pokiaľ by ste si ju chceli dať poslať na Slovensko, tak je to možné iba s elektronickou podobou knihy, pričom musíte uviesť fiktívnu českú adresu.

traveeel

Comments:

  • Jitka

    18. marca 2016

    Dobrý den,
    chtěla jsem se zeptat jestli pluje nějaký trajekt z Padangbai do Senggigi. Na netu nemužu nic najít, všechny trajekty pluji do Lembaru.

    Díky

post a comment