fbpx
Top
  >  ÁZIA   >  INDONÉZIA   >  Selong Belanak beach – ostrov Lombok

     Krásny slnečný deň nám už od rána ukazuje Lombok v tom najkrajšom svetle. Miestny chlapec čo nás včera ubytoval nám prináša raňajky pred izbu. Potom čo si sadáme k našemu malému stolčeku k nám prichádza jeden američan, ktorého sme si tu všimli už včera večer. Zisťujeme, že vlastní toto ubytovanie – Santai homestay a zaujíma sa, či niečo nepotrebujeme. Nie je tu sám, sprevádza ho aj manželka a o chvíľu už obaja nastupujú so surfami na motorku miznúc nám z dohľadu.

Dopíjam kávu “kopi” a sledujem ešte okolie. Okrem našej izby sú tu ešte 3 podobné mini-domčeky a všetky sú vraj neustále obsadené. Moju pozornosť však najviac upútava domček z hliny a palmových listov, ktorý je za našim plotom na druhej strane cesty.

Bývajú tu domáci obyvatelia – veľká rodina, všetky generácie pod jednou strechou. Nedá mi to zamyslieť sa nad tým, že v Indonézii držia rodiny pokope celý život. Pracujú spolu, bývajú pod jednou strechou a zdá sa, že sú takto spokojní a šťastní. V Európe je bežné skôr to, že mladí sú mimo domov. Na schodíkoch domčeka sedí podarená babička, pozorne sledujúca svet pred sebou a zdá sa, že jej nič neunikne. Zvedavo si nás prezerá kým nastupujeme na skúter. Skúsim jej zamávať, ale jej ruka sa ani nepohne…asi sa nechce kamošiť.

12541014_1683547948528018_4509462687749355172_n

Raňajky v Santai homestay

IMG_20160207_233442

Perfektná kombinácia – banánová palacinka a banánový sirup

IMG_20160207_233547

Ráno začína úsmevom a slnečným počasím

Do navigácie zadávame Selong Belanak beach, ktorá je 17 Km ďaleko. Už po prvých kilometroch jazdy sme nadšení, cesty sú tu krásne upravené, široké a hlavne skoro prázdne. Občas minieme domáceho motorkára alebo ďalších turistov, ale inak sme väčšinu času sami. Až je ťažké uveriť, že sme tu v čase turistickej sezóny.

Zostáva nám teda kopec priestoru na obdivovanie prírody. Lombok má hornaté pobrežie, takže o dych berúce výhľady tu núdza ani náhodou nie je. Rada by som ale upozornila tých, čo sadajú na skúter prvý krát, aby boli pri jazdení na cestách Lomboku maximálne opratní, pretože väčšina cesty je zamotaná do kľukatých zatáčok.

Zhruba po 20-tich minútach jazdy prichádzame ku pláži, parkovisko tvorí v podstate piesok, preto radšej predčasne vyskakujem zo skútru, aby Honza bezpečne zaparkoval naše fáro. Na provizórnom parkovisku chcú 10 000 Rp/0.70 € na deň. Je tu aj kôpka odpadkov a okolo nej zopár pouličných psíkov, ktoré po sebe občas skáču, aby si uchmatli jedlo.
Prechádzame pár metrov ku pláži a naskytuje sa nám naozaj krásny pohľad na Selong Belanang beach. Biely piesok, tyrkysová voda, pomerne málo turistov a ešte tu je aj možnosť požičania surfu. Mám pocit, že sme v raji.

11722306_10207129963911460_4035892056224873620_o

Selong Belanang beach

IMG_20160211_231333

 Vlny tu sú ako stvorené pre začiatočníkov surfovania. Ideme si teda hneď požičať jeden surf na 2 hodinky za 50 000 Rp/3.50 €, aby sme sa po hodine vystriedali. Keďže ideme surfovať “už” druhý krát, tak inštruktora nechávame na pláži a vyrážame vpred do vĺn úplne sami.

Poučili sme sa z prvého surfovania na Nusa Lembongan a dali sme si tričká, aby sme si ešte viac nepoškriabali ešte boľavé bruchá. Nakoniec sa nám až na nekonečné množstvo pádov aj podarilo niekoľko krát slávnostne postaviť  na nohy. Ale potom, čo ma vlna dva krát úplne zrolovala a ťahala až ku brehu bez možnosti nádychu som si povedala, že mi na dnes pokusy o surfovanie stačili. Volím radšej opaľovanie.

Na pláži je niekoľko stánkov s jedlom, kde varia domáci obyvatelia – moslimovia. Zastavujeme sa tam počas dňa, aby sme si dali čerstvý kokos a suché kurča s ryžou. Sú na nás veľmi milí, usmievaví a zvedaví odkiaľ sme.
Aj toto je jeden z dôvodov, prečo by som najradšej poslala veľké množstvo ľudí do sveta, aby sa zbavili svojich predsudkov voči iným rasám, náboženstvam a národnostiam, ktoré si vytvorili doma sedením pred televízorom.

IMG_20160211_231454

IMG_20160122_183933

Pre začiatočníkov platí pravidlo: Čím dlhší surf, tým lepší!

Poobede opúšťame pláž, pretože cestou do Kuty, sa ešte chceme zastaviť na Mawun beach, ktorú cestovatelia na internete tiež veľmi doporučovali. Po príchode zisťujeme, že tu nie sú v porovnaní s predchádzajúcou plážou skoro žiadne vlny a ešte k tomu sa nám slnko skrýva za oblaky. Inak je “Mawun” pláž krásna tak ako bola popísaná na internete – s bielym pieskom a čistou vodou na kúpanie. Páči sa nám, že tu je minimum turistov aj miestnych. Rozprestierame teda uteráky, s tým že využijeme tento kľud na čítanie kníh.

Náš kľud ale netrvá dlho a o chvíľku ho narušuje malý Indonézsky chlapec, ktorý si sadá vedľa mňa na piesok a relatívne dobrou angličtinou s nami prehodí pár fráz. Snaží sa nás nahovoriť na ananás. Hovoríme, že nechceme a podávam mu aspoň proteinovú tyčinku. Spokojne sa na mňa zacerí bielymi zúbkami a hneď sa spýta či nemáme ešte jednu pre jeho brata.
Podávam mu teda ďalšiu dúfajúc, že má iba jedného brata, pretože väčšiu zásobu tyčiniek už naozaj nemáme. Berie obe tyčinky a odkráča preč. Opäť sa nachvíľu začítame, kým sa z opačnej strany neobjaví ďalšia detská hlava. Tentokrát je to brat.

Bez slova sa začne hlavou podvŕtavať pod ležiaceho Honzu a opäť nás nahovára na ananás. Zrejme využíva agresívnejšie taktiky predaja a potom čo obdivne prehmatá Honzove prsia so slovami “Big big” mu stláča aj bradavky. Honza sa iba spokojne usmieva a ja ich u toho kamerujem. Aspoň máme vtipné video. Malý gangster je naozaj hyperaktívny a má veľmi nákazlivý smiech, ktorému je ťažké odolať.

Keď sa ale náš rozhovor začne uberať smerom o akom sa nám ani nesnívalo, hovoríme si že je čas ísť. Kamoško sa začína vypytovať, čo robíme na hoteli a znázorňuje nám to so slovami “Boom Boom”. Našťastie sa rozhodne odbehnúť naspäť do stánku za rodičmi a chvíľku jeho neprítomnosti ihneď využívame na to, aby sme si zbalili veci a vrátili sa do Kuty. Sú sklamaní, že už odchádzame, ale aspoň nám na rozlúčku zakývajú.

Po príchode do Kuty, sa zastavujeme ešte na miestnu pláž “Kuta beach”. Okrem toho, že tu je neporiadok, kopec psov a predávajúcich detí nás fascinuje tiež piesok, ktorý tvoria skalkyvypadajúce ako drobné polystyrénové guličky. Kto vie ale, čo to v skutočnosti je.
Náročný deň zakončujeme v sushi reštaurácii, kde využívame akciu na pivo Bintang a poriadne si pochutnávame. Príroda a deti na Lomboku nás úplne dostali. Po návšteve ostrova Nusa Lembongan sme si mysleli, že už nikde sa nám nebude tak páčiť, ale teraz vieme, že sme sa mýlili.

IMG_20160215_205603

Mawun beach

IMG_20160215_205755

Prvý obchodník

IMG_20160215_205655

Na scénu prichádza akčný brat

12642996_1688835071332639_7156434130669808097_n

Deň zakončený s milovaným sushi

Na koniec pridávam spomínané video z Mawun pláže 🙂

Comments:

post a comment