fbpx
Top
  >  AFRIKA   >  Maroko 1/6 – návšteva pobrežia, aj kozy na strome

V prvom úvodnom článku o Maroku som sa zmienila o tom, že tie najlepšie zážitky z našej cesty rozdelím do 6 článkov. No a je to tu, začínam tým prvým. A ako už napovedá samotný názov článku bude o návšteve pobrežia, konkrétne v našom prípade o návšteve prímorského mestečka Essaouira a surfárskej dedinky Taghazout. 

Výber lokality –> Pri plánovaní nášho roadtripu som veľmi rýchlo zistila, koľko je v Maroku krásnych miest a jediné, čo som si priala bolo, aby sme mali viac času, než 12 dní. Samozrejme sa nedalo stihnúť všetko a tak som musela vyberať.
Z pobrežných miest cestovatelia väčšinou volia tie viac turistické ako sú Casablanca, či Agadir. Sú to okrem iného aj dobre známe dovolenkové destinácie, plne pripravené na turistov. Keďže my takéto miesta veľmi nemusíme, zvolili sme radšej niečo menšie a lokálne, niečo ako mestečko Essaouira.

Návšteva mesta Essaouira

Toto mesteško, typické bielymi domčekmi s modrými okenicami leží na pobreží Atlantického oceánu a od Marakéša ho delí cca 200 km. Vybrali sme sa tu teda hneď druhý deň po prílete, pretože sme sa nevedeli dočkať slnka, pláže a kúpania sa. O to viac nás zaskočila teplota vzduchu 18°C počas ktorej nás chuť na kúpanie ihneď prešla a naopak sme sa tu trochu drkotali zimou. To už som ale preskočila samotnú cestu do Essaouiry, ktorá tiež stojí za zmienku.

Naša cesta začala tak, že potom, čo sme si ráno v Marakéši prevzali auto Dacia Logan a vybrali sa smerom k pobrežiu nás chytil dážď a búrka. Cesta nám teda začala veľmi pekne. Za Marakéšom sa už ale vyjasnilo a pokračovali sme pod modrou oblohou. Kilometre ubiehali a ubiehali, kým sme pri ceste neuvideli strom, na ktorom stálo asi 6 kôz. To je pohľad, ktorý vás prinúti okamžite zastaviť. Zatiaľ, čo sme sa pomaly približovali k stromu Honza neustále opakoval, že tie kozy musia byť umelé a o svojom omyle sa presvedčil až keď sme prišli úplne blízko.

Niektoré kozy po stojačky spali na tenkých vetvičkách, zatiaľ čo iné obžúvali listy. No pohľad na nezaplatenie … teda, to sme si aspoň mysleli, kým nás dvaja maročania vlastniaci to stádo neskasírovali. Všeobecne v Maroku nie je nič zadarmo. Ľudia sú naučení na turistov a sprepitné chcú naozaj za všetko. Za to, že vám postrážia auto kým niekde parkujete alebo za to, že vám ukážu správnu cestu.

kozy na strome v Maroku

Dámička na strome

Kozy na strome…čože?

Vrátim sa ale k nášmu zážitku, ktorým boli ničím nerušené kozy na strome. Nedalo mi to, aby som si potom o nich nezistila niečo viac. Prečo tam vôbec lezú? Má to nejaký význam? A viete, čo som zistila? Že má. Pretože strom, na ktorom boli je Arganovník a je priam závislí na ich prítomnosti, pretože rozmnožovať sa môže až potom, čo plody stromu prejdu tráviacim traktom kozy. Z jadier týchto plodov sa potom vyrába vzácny arganový olej, ktorý sa pre svoje využitie a vlastnosti nazýva aj “marockým tekutým zlatom”. Ako vidíte, kozy na strome nie sú teda iba atrakciou pre okoloidúcich turistov, ale plnia v prírode dôležitú úlohu.

Prístav v Essaouira

Vrátim sa ale k našej návšteve Essaouri, ktorá bola kvôli nabitému itineráru krátka, ale dostačujúca. Po príchode do mesta sme nechali auto odvážne zaparkované na hlavnej ceste a do mediny (hlavné centrum arabských miest), kde sme mali naše ubytovanie sme už museli ísť po svojich.

Potom, čo sme sa ubytovali bola našou prvou zastávkou pláž, na ktorú sme si plavky kvôli vonkajšej teplote ani nebrali a nohy sme si namočili maximálne po kolená. Pláž v Essarouire je inak poriadne široká a voda bola dlho plytká, teda aspoň keď sme tam boli my. Essaouira je známa svojim prístavom s malými modrými loďkami a preto naše kroky z pláže viedli rovno tam.

Modré loďky v prístave Essaouira

Modré loďky v prístave Essaouira

ryby a krevety v prístave Essaouira

Rybári sa pyšnili svojimi úlovkami

“Bacha na čajky!”

Poviem vám, že na prístav v Essaouire nikdy nezabudnem a jeho návštevu vám na základe vlastnej skúsenosti  ani nedoporučujem. Bolo to takto. Postupne sme prechádzali asfaltovou cestou, kde mali rybári porozkladané stánky so svojimi úlovkami, ktoré tam práve čistili. Mohli sme vidieť rôzne druhy rýb, krevety, či dokonca žraloka.
Tieto úlovky samozrejme lákali aj čajky, ktorých tam nad nami lietalo v neuveriteľnom počte. Ak mám pravdu povedať, kým mi nepristálo prvé hovno na ramene, tak sme si ich ani nijak nevšímali.

Po prvom útoku sme sa teda otočili, že ideme naspäť a práve vtedy ma ovalila silná facka, na ktorú nikdy nezabudnem. Áno, druhý krát som to schytala priamo do tváre. 😀
Najlepšie na tom bolo, že sme so sebou nemali žiadne vreckovky, ktorými by som sa mohla utrieť. Mám aj fotku, ale verte mi, že ju nechcete vidieť. Samozrejme, že po tomto zážitku sme už z prístavu doslova utekali, ale im sa to furt zdalo málo málo a tak ma úplne na konci trafila ešte jedna na nohavice. Normálne ma zastavili turisti zadržiavajúc smiech, či viem, že mám na nohaviciach, aj na svetri hovno. Ešte teraz sa pri pomyslení na tú scénu smejem…bola to celkom zúfalá, ale hrozne vtipná situácia. Najlepšie na tom je, že Honza to neschytal ani raz! 

čajky na oblohe

Útočné vojsko, ktoré malo očividne jediný cieľ. Trafiť ma čo najviac krát.

Magická Medina

Potom, čo som sa očistila od silných zážitkov z prístavu, sme si dali na obed rybku so zeleninou a vybrali sme sa preskúmať úzke uličky mediny a jej trhy. Tvorili ju hlavne obchody s koženými výrobkami, ako sú topánky, či kabelky, ďalej obchody s marockými sladkosťami a rôznymi bylinkami, vrátane mužskej a ženskej viagry. Nakúpili sme si tu rôzne druhy olív, orieškov a ďatlí a túlali sme sa ďalej.

Medina Essaouira

Magické uličky mediny.

Korenie a bylinky na trhu v Maroku

Korenie a bylinky od výmyslu sveta, vrátane viagry.

Zubár v Maroku

Potrebujete zubára? V Maroku nie je problém, haha.

žena v uliciach mesta Essaouira

Potulky uličkami

Zastávka v Sidi Kaouki

Na druhý deň ráno sme hneď doobeda vyrazili po bohatých marockých raňajkách smerom na juh. Našou cieľovou destináciou bola dedinka Taghazout. Čakalo nás 2,5 hodiny na cestách a tak sme si povedali, že si to spríjemníme zastávkou v Sidi Kaouki, kde je pekná pláž vhodná na surfovanie aj pre začiatočníkov. Keďže dosť fúkalo a nebolo najteplejšie, veľmi sa nám do tej vody nechcelo a tak sme radšej zostali iba na piesku. Niekoľko ľudí sa ale kúpalo, aj opaľovalo.

Vládla tam pohodová atmosféra, ktorú iba občas vyrušovali predajci, ktorý sa pri nás postupne zastavovali. Jeden z nich vedel pár slov česky a bol taký dobrý obchodník, že som z pláže odišla s náramkom, ktorý som vlastne ani nechcela.

Ťava na pláži v Sidi Kaouki

Úsmev prosím.

Plážový predajca v Maroku

Šikovný predajca náramku

Pes na pláži v Maroku

Tento zlatý psík prišiel za nami s plastovou fľašou a chcel, aby sme mu ju hádzali.

žena na pláži Sidi Kaouki

Niekto sa kúpal, ja som radšej zostala oblečená vo svojom.

Vizitka Surf station Sidi Kaouki

Pre surf sa zastavte v Surf station Sidi Kaouki. Môžete si tam dať aj obed, kávu alebo avokádové smoothie.

Cesta po pobreží

Musím povedať, že celá cesta po pobreží je jeden veľký zážitok a to tak ako pre šoféra, tak pre spolujazdca. Krásne výhľady, rozbité cesty, ostré zatáčky a do toho riziko, že dostanete pokutu za rýchlosť, pretože v Maroku ju zvyknú poriadne sledovať. Nevyhla sa ani nám a museli sme zaplatiť 150 MAR / 14€.

žena vedľa auto Dacia Logan

Pobrežie Maroka na dlani.

Selfie fotka páru

Áno, páčilo sa nám tam.

Muž s pokutou v Maroku

Vinník vyfotený s pokutou aj policajtami.

Surfárska dedinka Taghazout

Keď sme vystúpili z auta v cieľovej destinácií Taghazout, bolo to prvý krát, čo mi bolo v Maroku teplo. Museli sme prejsť teda niekoľko kilometrov, ale predsa len sme ho našl a mala som z toho veľkú radosť. Hneď potom, čo sme si dali obed Tajin Kefta v miestnom podniku, sme sa rýchlo ubytovali v jednom surfárskom hosteli, ktorý stojí hneď pri pláži, takže sme neváhali a rýchlo sme sa dali do plaviek. Voda bola síce ľadová, ale stihli sme nasať nejaké slnečné lúče.

Samotný hostel mal asi tri poschodia, pričom na streche mal dve terasy. Práve na tej vyššej sa ráno cvičila jóga a večer sme ju využili na timelapse a pozorovanie zapadajúceho slnka. Na hosteli bolo v tom čase ubytovaných asi 8 ľudí. Väčšina tu prišla na 2-3 týždne učiť sa surfovať, iný prišli na lekcie jógy a oddych. Večer sme si s nimi dali spoločné BBQ na terase a ráno zase veľké raňajky. Bolo toho hrozne fajn. Veľmi sa mi v Taghazout páčilo a priala som si, aby sme tam mohli zostať aspoň 5 ďalších dní.

žena v plavkách drží osušku

Na cestách vždy s Travelismus osuškami. Ak chcete jednu aj vy, navštívte eshop na Travelisme.

žena stojí pred kaktusmi v Maroku

Palmové kráľovstvo v dedinke Taghazout. Tu sme si slnko aj teplo prvý krát naozaj užili.

muž na terase počas západu slnka

Terasa nášho hostelu a sledovanie fotbalu na pláži

točenie timelapse západu slnka

Timelapse západu môžete vidieť v upútavacom videu na Facebooku alebo Instagrame.

večera, BBQ

Večerný BBQ na terase

Horiace uhlíky

Až do vyhasnutia…

Prírodné bazény Paradise Valley

Dobré ráno, vstávame na výlet do Paradise Valley. Myslím, že už samotný názov napovedá, že je to miesto, ktoré stojí za návštevu. Oplatí sa tam zastaviť ak ste v Taghazout ako my, alebo v Agadire, pretože z oboch miest je to tak hodina cesty.
Samotná cesta nie je sama o sebe jednoduchá, pretože čím viac sa blížite k údoliu, tým horšie cesty vás čakajú. Zúženia, diery, ostré zákruty, skaly po kraji, či hroziace zosuny. Také boli naše dojmy, preto tam nedoporučujem ísť za iného než pekného počasia, aké sme mali my.

Potom, čo sme zaparkovali auto nás čakal asi 20 minutový trek údolím k prvým jazierkam. Príroda je tu nádherná, takže to bolo príjemné šľapanie. Jazierka boli pekné, ale čítala som, že sa oplatí pokračovať k tým druhým, ktoré sú hlbšie a majú krajšiu farbu. Pokračovali sme teda ďalších 20 minút ďalej a dostali sme sa do cieľa.

Kopce a príroda v Maroku

Príroda v Maroku je krásna

žena stojí pred údolím paradise valley

Za mnou je údolie Paradise Valley

Nižšie na fotke sú spomínané druhé jazierka a musím povedať, že už len samotný zostup k nim nebol jednoduchý, pretože musíte liezť po skalách. Určite to nie je vhodné miesto pre rodiny s deťmi.  Veľmi rýchlo sme zistili, že najviac obľúbené je tu skákanie zo skál a to bola vlastne hlavná aktivita dňa. Skákať, kúpať sa a hecovať tých, ktorí váhali skočiť. Honza si skočil z 10 metrov, zatiaľ, čo mne bohato stačili 2. Nie raz som dúfala, aby sa nikomu zo skákajúcich niečo nestalo.

Vtipný bol jeden maročan, ktorého sme nazvali tarzan, pretože tam očividne niekde žil. Vyznal sa v tom mieste, po skalách šplhal úplne bez zaváhania a skákal bez obáv aj dolu hlavou. Pri jazierku sme strávili asi 2 hodiny a boli sme nadšení.

Tyrkysové jazierka v Paradise Valley

Tyrkysové jazierka v Paradise Valley

paradise valley

Voda bola krásne čistá

žena stojí pri jazierku paradise valley

A občas chytala naozaj tyrkysové odtiene

Tak a dostali ste sa na koniec druhého článku o Maroku. Ten ďalší bude o historickom meste Ait Benhadou a marockom Hollywoode. Ak ho nechcete zmeškať prihláste sa do oberu newslettrov a do emailu vám príde upozornenie. 🙂